Niektorí ich preceňujú, iní zas podceňujú. Reč je o rastlinách či plodinách, tradične označovaných za liečivé. Pravdou je, že správna miera sa na tomto poli nehľadá ľahko. Na jednej strane platí, že každá skupina syntetických liečiv sa v istom momente inšpirovala prírodnou látkou a obsahuje aj látky inšpirované prírodnými zlúčeninami.
Na druhej strane – bez izolácie a správnej dávky či koncentrácie nemusí mať daná zlúčenina žiaduci účinok. Existujú však aj účinné látky, ktoré telo lepšie získa priamo z rastliny či plodiny než z lieku na ich báze. Aby sme to však príliš nekomplikovali: kedy sa podľa odborníkov oplatí liečiť takpovediac prírodne?
O echinacei a zázvore
„Napríklad pri nádche,“ reaguje na otázku Iveta Čičová, kurátorka pre genetické zdroje liečivých rastlín v Génovej banke SR. „U nás v rodine sa liečime naparovaním. Zaparíme rumanček alebo akúkoľvek siličnatú voňavú rastlinu, medovku či mätu, prípadne aj soľ. Vynikajúco vám uvoľnia dýchacie cesty, je to naozaj účinná alternatíva ku kvapkám do nosa. Pri začínajúcich kašľoch je tiež lepšie užívať čaje – napríklad z pamajoránu. Veľa liečiteľov považuje túto rastlinu za univerzálnu, v českom jazyku má botanický názov dobromysl obecná, podľa názvu lieči nielen naše telo, ale i ducha, a okrem iného zlepšuje náladu,“ dodáva.
S tvrdením, že pri ľahkých infekciách horných dýchacích ciest vedia rastliny často spraviť najlepšiu službu, súhlasí aj Jaroslav Tóth z Katedry farmakognózie a botaniky Farmaceutickej fakulty UK. Z menej tradičných prieduškových čajovín vyzdvihuje islandský lišajník, ktorý má – rovnako ako surová cibuľa, cesnak či chren – mierne antibiotické účinky.
Na ľahký kašeľ odporúča aj
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.