V priebehu desaťročí už vedci stihli nájsť spojitosť medzi obezitou a nadváhou a viacerými závažnými zdravotnými problémami. Okrem srdcovo-cievnych chorôb, problémov s pohybovým ústrojenstvom či komplikáciami s trávením však teraz priveľa kíl spojili aj so starnutím mozgu. Vedci z Cambridgeskej univerzity zistili, že mozog človeka s nadváhou a obezitou v strednom veku vyzerá o desať rokov staršie ako mozog človeka rovnakého pohlavia a v rovnakom veku so zdravou hmotnosťou. O dôvod viac ísť si zabehať.
Menej bielej hmoty
Štúdia vedcov v Cambridgei trvala päť rokov a počas tohto obdobia skúmali mozgy 527 ľudí vo veku medzi 20 a 87 rokov. Skupinu tvorili ľudia s nadváhou, obezitou i s normálnou hmotnosťou, ktorí sa podrobili testom a skenovaniu mozgu magnetickou rezonanciou a zároveň odpovedali na množstvo otázok o ich životnom štýle. Výsledok? Po rokoch skúmania vedci zistili, že ľudia v strednom veku s kilami navyše majú množstvo bielej hmoty v mozgu, akoby mali o desať rokov viac. Množstvo bielej hmoty prirodzene s vekom od 37. roka ubúda, čo vedie k neurodegenerácii, to však platí pre všetkých, bez ohľadu na hmotnosť. Hmota je zodpovedná za prenášanie informácií medzi jednotlivými časťami mozgu. Najväčší rozdiel v množstve hmoty medzi skupinami bol okolo 40. roku života, vo vyššom veku sa ustálil približne na spomínaných desať rokov. V sivej hmote neboli zaznamenané žiadne výrazné zmeny.
V rámci výskumu sa vedci zamerali aj na to, či má „starší“ mozog vplyv sa poznávacie a mentálne schopnosti účastníkov štúdie. Po viacerých IQ testoch a úlohách však rozdiel nenašli. Všetci zúčastnení boli mentálne zdraví, Lisa Ronan, jedna z autoriek štúdie, preto poznamenala, že do budúcnosti by bolo dobré hľadať prepojenie medzi starnutím mozgu pre zvýšenú hmotnosť a neurodegeneratívnymi ochoreniami. „Inými slovami, či môžu byť ľudia s nadváhou a obezitou viac citliví napríklad na demenciu či Alzheimera,“ uviedla. Dodala, že kým vedci už dobre poznajú vplyv obezity na telo, v prípade mozgu sú ešte stále stratení. Doteraz nebola dokázaná žiadna spojitosť medzi nadváhou či obezitou a pamäťou či problémami s myslením.
Vajce alebo sliepka
Dôvod zmeny v mozgu pri osobách s kilami navyše zatiaľ nie je známy a vedci budú musieť skúmať ďalej. Nie je totiž jasné, či to spôsobuje gén, ktorý je zodpovedný aj za zmenšovanie mozgu, aj za obezitu, alebo či zmeny v mozgu vedú k prejedaniu sa, či naopak.
Hoci je štúdia prvá svojho druhu v rozsahu i zistených výsledkoch, stále má svoje nedostatky. Nadváha a obezita boli založené na BMI, teda body mass indexe, ktorý môže byť vysoký aj v prípade, že má človek veľa svalovej hmoty. Zaznamenával tiež životosprávu a životný štýl len na základe odpovedí účastníkov, ktoré nemusia vždy presne odrážať realitu, a tiež išlo o relatívne krátkodobý výskum, ktorý nesledoval pacientov v priebehu života.
Fakty o obezite
Obéznych ľudí je na svete od roku 1980 dvojnásobok.
V roku 2014 malo 1,9 miliardy dospelých ľudí nadváhu. 600 miliónov bolo obéznych.
Až 41 miliónov detí do veku piatich rokov bolo v roku 2014 obéznych alebo malo nadváhu.
Svetová zdravotnícka organizácia definuje nadváhu pri BMI nad 25 a obezitu pri BMI nad 30. (BMI je váha delená druhou mocninou výšky v metroch. Teda pri váhe 80 kíl a výške 160 cm je to
160/1,6 x 1,6, teda BMI je 31,25)