Mladých ľudí, ktorí nikdy nechcú mať deti, pribúda. Podľa posledného výskumu plánuje potomkov len polovica mladých mužov do tridsiatich rokov. O dobrovoľne bezdetných ľuďoch sa hovorí, že sú sebeckí, sústredení na seba a bránia sa prevzatiu zodpovednosti za rodinu pod zámienkou budovanie kariéry či z nedostatku času. Je to tak naozaj? Zisťovala Zuzana Daňková pre Lidové noviny.
Situácia sa samozrejme môže zmeniť a mnohí z týchto mužov, zvlášť tých nerozhodnutí, nakoniec mať deti zrejme budú. Aj tak je však neochota mladých mužov k prijatiu otcovskej role zarážajúca. Situácia ale volá skôr po úvahách nad dôvodmi ľudí pre voľbu dobrovoľnej bezdetnosti než po moralizujúcich alebo katastrofických úvahách o zodpovednosti za vymierajúcu spoločnosť.
Dobrovoľnej bezdetnosti sa dlhodobo venuje česká sociologička Hana Hašková, ktorá so svojimi kolegyňami v roku 2006 vydala štúdiu nazvanú Fenomén bezdetnosti v sociologickej a demografickej perspektíve. Rovnakej téme sa potom venovala v roku 2009 tiež vo svojej monografii Fenomén bezdetnosti. Hašková vo svojich publikáciách sumarizuje niekoľko hlavných dôvodov, ktoré môžu stáť za rozhodnutím nemať deti.
Niektorí bádatelia tvrdia, že za zvyšujúcim sa percentom dobrovoľne bezdetných stoja vonkajšie faktory, predovšetkým neľahké sociálno-ekonomické podmienky - mladé páry si v úplnej väčšine prípadov nemôžu dovoliť kúpu bytu a majú často veľmi oprávnený pocit, že im pre privedenie dieťaťa na svet chýba dostatočné materiálne a finančné zázemie. Avšak tento dôvod tak úplne nevysvetľuje rozhodnutie pre celoživotnú bezdetnosť, pretože u väčšiny ľudí sa po niekoľkých mesiacoch či rokoch v stabilnom zamestnaní sociálno-ekonomická situácia výrazne zlepší.
Na ďalší možný dôvod vysokej miery bezdetnosti upozorňuje austrálsky demograf Peter McDonald, ktorý zastáva vcelku rozšírený názor, že nízka pôrodnosť je dôsledkom rozporu medzi rodovými rolami, ktoré ženy a muži zaujímajú vo verejnej a súkromnej sfére. V tej verejnej je rodová rovnosť na pomerne dobrej úrovni, avšak vo väčšine partnerstiev sa po narodení dieťaťa ustanoví tradičné a dosť rigidné rozdelenie rolí, v ktorých žena matka rovnako ako muž pracuje, však len ona vykonáva väčšinu domácich prác a najviac sa stará o dieťa. Ženy matky potom teda nesú dvojaké bremeno - pracovné povinnosti a starostlivosť o domácnosť a dieťa. Toho sa celkom pochopiteľne mnoho žien môže zľaknúť alebo túto úlohu odmietnu s tým, že radšej žiadne deti mať nebudú.
Neochota akceptovať spoločensky definovanú rodovú rolu ženy matky môže aspoň za niektorými rozhodnutiami o bezdetnosti skutočne stáť. Samozrejme sa ponúka možnosť deti mať a usporiadať si rodinné rozdelenie podľa svojho. Avšak prijatie určitého modelu partnerského a rodinného správania často nie je úplne vedomé a vymaniť sa z neho nemusí byť jednoduché.
Podľa tretieho prístupu je rozhodnutie pre dobrovoľnú bezdetnosť dôsledkom premeny životných hodnôt a priorít mladých ľudí, ktorá na západe prebieha už od šesťdesiatych rokov minulého storočia. K nám vtrhla s oneskorením až po revolúcii. Jedná sa o premenu hodnôt od tých "tradičných", ktoré do popredia stavali založenie rodiny a starostlivosť o ňu, k tým individualistickým, ktoré do centra pozornosti človeka postavili jeho samého. Mladým ľuďom ide podľa niektorých teoretikov vždy primárne o vlastný rozvoj, o vlastné možnosti a slobodu, o svoj pocit životného naplnenia. Rozhodnutie nemať deti potom pramení z toho, že pre niektorých ľudí nepredstavuje materstvo či otcovstvo a výchova detí niečo, čo by považovali za naplnenie zmyslu života.
Môžu to byť skutočne predovšetkým vnútorné dôvody, teda dôvody prameniace z priorít poňatia života a jeho zmyslu, ktoré dospelých ľudí k rozhodnutiu nestať sa rodičmi vedú. Avšak by najskôr nebolo fér zhrnúť ich len pod pojmami egocentrizmus a sebeckosť, ako niektorí moralizujúci kritici tvrdia. Stačí sa pozrieť, čo o svojich dôvodoch hovoria sami dobrovoľne bezdetní. Na medzinárodnej úrovni existujú už niekoľko rokov fóra, v ktorých sa títo ľudia združujú a kde si môžu vymieňať názory a nájsť spriaznené duše. Najznámejšími sú stránky NoKidding, ktoré pôvodne vznikli v roku 1984 v Kanade a od roku 2008.
So záujmom som sa na niekoľko večerov ponorila do diskusného fóra NoKidding a snažila sa vysledovať, ako ľudia rozumejú svojim vlastným motívom pre dobrovoľnú bezdetnosť. Ženy veľmi často hovoria o neprítomnosti materského inštinktu, tikotu biologických hodín, túžby po dieťati. Časté je aj tvrdenie žien i mužov, že život bez detí je jednoduchšie a že im odmietajú podriaďovať najlepšie roky svojho života. Niektorí ľudia majú mnoho rôznych záujmov a aktivít, takže pre deti vo svojom živote nenachádzajú miesto. Niektorí jednoducho nemajú deti radi; mnoho ľudí tiež uvádza, že predstava rodičovstva je pre nich spätá s nadmerne veľkou zodpovednosťou a záväzkom, ktorý by neboli schopní splniť.