Premiér Peter Pellegrini na stretnutí Európskej rady podporí uhlíkovú neutralitu. Vyhlásil to včera na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Ešte v pondelok pritom portál Euractiv s odkazom na Úrad vlády napísal, že „slovenský premiér odmieta, aby si Európska únia stanovila cieľ dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2050.“
Stretnutie Európskej rady, alebo takzvaného Samitu Európskej únie, sa koná už zajtra a v piatok v Bruseli. Ide zrejme posledné stretnutie lídrov či líderiek členských krajín, kde sa majú možnosť zhodnúť na jednotnej podobe toho, čo bude Únia prezentovať na klimatickom samite Organizácie Spojených národov (OSN). Ten sa bude konať v septembri v New Yorku a Slovensko naňho pôjde zastupovať prezidentka Čaputová.
„Európska rada sa potrebuje zaviazať k nulovým emisiám a byť v súlade s Parížskou dohodou. Odkladať toto rozhodnutie by znamenalo prísť na klimatický samit s prázdnymi rukami a to zničí reputáciu EÚ ako lídra v boji s klimatickou zmenou,“ povedal Wendel Trio, šéf Climate Action Network (CAN), koalície združujúcej viac než 1700 európskych mimovládnych organizácií a zastupujúcej viac než 40 miliónov Európanov.
Generálny tajomník OSN: buďte ambicióznejší
Zdá sa, že lídri krajín reagujú na to, že klimatická zmena sa stáva jednou z hlavných verejných tém. Po májových voľbách do Európskeho parlamentu sa hovorí o „európskej zelenej vlne“. Protestov Fridays For Future, ktoré najprv stáli len na jednom človeku – švédskej aktivistke Grete Thunberg – sa zúčastňuje vyše milión mladých ľudí po celom svete. Tlak na to, aby EÚ klimatickú zmenu mala ako svoju hlavnú agendu, vyvinul aj generálny tajomník OSN António Guterres.
Ten adresoval Európskej rade pred pár týždňami list, kde vyzýva, aby si EÚ dala ambicióznejší cieľ – do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaných emisií o minimálne 55 percent (terajší cieľ je nastavený na aspoň 40 percent). A zároveň dôsledne vyzval dodržať cieľ nastúpiť na uhlíkovo neutrálnu energetiku do roku 2050.
Generálny tajomník však nezostal len pri listoch. Premiér Pellegrini povedal, že mu včera Guterres telefonoval, aby Slovensko uhlíkovú neutralitu podporilo. „Uistil som pána generálneho tajomníka aj pani prezidentku, že takýto postoj budem prezentovať na zasadnutí Rady,“ vyhlásil dnes Pellegrini.
Slovensko boj proti zmene klímy nedeklaruje
Zároveň platí, že práve Slovensko je jednou zo šiestich krajín EÚ, ktoré sa dosiaľ na európskom poli k boju s klimatickou krízou nehlásia. Podľa európskej koalície CAN sa na pôde EÚ mohli krajiny od vlaňajška prihlásiť k ôsmim deklaráciám, ktoré riešia klimatickú zmenu.
Slovensko, Česko ani Poľsko sa neprihlásili ani k jednej z nich, Maďarsko podpísalo jednu. Spolu s Vyšehrádskou štvorkou (s výnimkou nášho južného suseda) odignorovali spomínaných osem deklarácií aj Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko.
Tento trend pritom sprevádza paradox. Podľa analýzy Európskej environmentálnej agentúry totiž viac-menej platí, že práve týmto „ignorujúcim“ štátom spôsobuje klimatická zmena najviac ekonomických strát. V období od roku 1980 do roku 2017 to boli práve vyššie zmienené krajiny, ktoré stratili najväčší podiel HDP kvôli dôsledkom klimatickej zmeny. Výnimku tvorí len Slovensko.
Hoci nás klimatická zmena ekonomicky oproti najbližším či vzdialenejším susedom vážnejšie nepoškodila, urgentnosť riešiť ju platí pre všetky krajiny sveta - ide totiž o globálny, nie lokálny problém. Vedci varujú, že ak ihneď neprestaneme produkovať emisie, o desať rokov bude planéta o 1,5 stupňa teplejšia než v predindustriálnej dobe. Mnoho dôsledkov takej teploty potom bude nezvrátiteľných.
