Dve správy: o tom, že o dvanásť rokov sa pri momentálnom fungovaní zobudíme do sveta, kde prírodné katastrofy budú prichádzať ako na bežiacom páse. Kvôli klimatickej zmene. A o tom, koľkokrát viac sme kvôli nej museli za posledných dvadsať rokov zaplatiť oproti minulosti. Stredajšia evakuácia Floridy a tamojší najsilnejší hurikán Michael, ktorý vo štvrtok v noci prišiel na jej pobrežie. Takto ladený týždeň pomaly zakončuje Medzinárodný deň redukcie prírodných katastrof. Ak sa z nás príroda vysmieva, tak si to zaslúžime.
Ak všetko pobeží ako doposiaľ, bude mať naša planéta v roku 2030 takú teplotu, akú sme chceli podľa parížskeho plánu dosiahnuť čo najneskôr alebo ju udržať čo najdlhšie. Časovač globálneho otepľovania rýchlo tiká a hranica 1,5 stupňa nad hodnotami spred industriálnej revolúcie sa nemilosrdne blíži. To sa svet dozvedel v pondelok zo správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC). Za posledných 150 rokov sa pritom Zem oteplila o jeden stupeň.
Čo tam po jednom stupni
Klimaskeptici si možno povedia, čo tam po jednom stupni. Dnes je však už jasné, že na každom malom zvýšení globálnej teploty záleží. Úmerne s ním sa bude znižovať schopnosť dopestovať plodiny, napríklad kukuricu, ryžu či pšenicu. (Nielen) ľudia zo strednej Európy už nebudú môcť kúpiť na trhu toľko jedla a také, ako bolo zvykom.
Príroda bude čoraz častejšie „šalieť“ a extrémne prejavy počasia sa budú striedať jeden za druhým. Tieto prejavy majú prirodzený dopad na ekonomickú kondíciu krajín a najviac si to „zlíznu“ najzraniteľnejšie, najchudobnejšie národy - predovšetkým južná čast našej pologule.
Navyše, extrémne teplá budú ľudí nútiť migrovať, lebo v niektorých oblastiach sa jednoducho nebude dať prežiť. Kvôli tomu zrejme nastanú politické napätia a konflikty.
Zoznam je pridlhý… A času primálo.
Článok z The New York Times len potvrdzuje, že teplota zvýšená o ďalší pol stupeň v žiadnom prípade nie je malé číslo, ako si niektorí klimaskeptici myslia - alebo to možno iba hovoria. Článok pomocou grafík porovnáva, aký bude jedenapol- a dvojstupňový svet vyzerať.
Nielen Američania s napätím čakali na odozvu Bieleho domu. Prezident Donald Trump je totiž známy svojím výrokom na Twitteri o tom, že klimatická zmena je hoax vytvorený Číňanmi. Nedávno ohlásil, že Spojené štáty plánujú vystúpiť z Parížskej klimatickej dohody. A v pondelok mlčal. „Dostal som ju. A chcem sa pozrieť na to, kto ju viedol… Pretože vám môžem dať správy, ktoré sú vymyslené, a môžem vám dať správy, ktoré nie sú dobré. Ale určite sa na ňu pozriem,“ reagoval v utorok na štúdiu Trump podľa denníka The Guardian.
Správu pritom zhotovilo na základe šiestich tisícov štúdií 91 klimatických expertov zo 40 krajín, a prešla 40-tisícami recenzných pripomienok. Treba povedať, že sa objavila aj kritika zo strany niektorých odborníkov, avšak skôr kvôli tomu, že dôsledky budú ešte o niečo horšie, než správa tvrdí. Rozhodne nespochybňujú existenciu klimatickej zmeny a vedeckosť IPCC.
Autá budú produkovať menej emisií
V utorok sa v Luxemburgu stretli ministri životného prostredia z celej Európskej únie a na správu IPCC pomerne rýchlo zareagovali. Dohodli sa na tom, že od roku 2030 budú automobilky v Únii vyrábať autá za prísnejších podmienok. ČTK píše, že po novom budú osobné autá vypúšťať o 35 percent menej emisií oxidu uhličitého, než tomu bude v roku 2021. Napríklad pri dodávach to bude len tridsať percent. Rada Európskej únie musí však návrh ešte vyjednať s Európskym parlamentom, takže vo finále zatiaľ nie sme.
Europoslanci si pritom dali ambicióznejší cieľ, 40 percent. Toľko presadzovali podľa ČTK aj ministri životného prostredia z Francúzska, Holandska alebo Dánska. Íri a Švédi dokonca 50 percent. Slovensko spolu s Nemeckom a vyšehrádskymi susedmi chcelo iba 30 percent, finálny návrh sme však podľa hovorcu zeleného rezortu Tomáša Ferenčáka nakoniec podporili.
A na pláne je aj komunikácia s automobilkami, hoc žiadne konkrétne kroky zatiaľ ministerstvo neprezradilo. „Nakoľko ide o nadrezortnú tému, nevyhnutná bude aj súčinnosť ostatných ministerstiev a samozrejme aj podnikateľského prostredia,“ povedal Ferenčák pre HN Globálne.
Po pondelkovej štúdii prichádza v utorok nová - zo ženevského Úradu Organizácie spojených národov pre zníženie rizík katastrof (UNISDR). Hovorí o tom, aké škody dokázala klimatická zmena spôsobená človekom napáchať za posledných dvadsať rokov. Ak to vyjadríme v číslach, stáli nás prírodné katastrofy, kde nitkami hýbala klimatická zmena, 1900 miliárd eur.
Klimatická zmena nie je za všetkým. Ale za väčšinou áno
To je podľa UNISDR 2,5-násobne viac, než sme za záplavy, búrky, vlny horúčav, suchá či požiare v lesoch zaplatili v predchádzajúcich dvoch dekádach. Stále sa pritom bavíme v medziach tých katastrof, ktoré režírovala klimatická zmena. Tá zákonite nemusí stáť za každým apokalyptickým prejavom prírody. Vedci danú katastrofu analyzujú a sú schopní zostrojiť počítačové modely, ktoré ukážu, či spomedzi mnohých faktorov hrá rolu aj zmena klímy - a ak áno, akú veľkú. Čísla však skôr svedčia o tom, že tvor ľudský nie je bez viny. Z 91 percent totiž prírodné katastrofy vznikli kvôli klimatickej zmene. A teda kvôli nám.
Ak máme zarátať výdavky aj ostatných pohrôm, vyšplhajú sa až na približne 2500 miliárd eur. Reálne je to však suma za len zhruba tretinu všetkých katastrof, pretože pri väčšine z nich sa nedali odhadnúť celkové škody, uvádza podľa Deutsche Welle autorka správy UNISDR Debarati Guha.
A najväčšie bremeno opäť padlo na najchudobnejších. Z oficiálnych dát správy vychádza, že ak do chudobnej krajiny príde povedzme hurikán, je až sedemkrát viac pravdepodobná ich smrť, než keby rovnaký živel príde vyvádzať k rovnakému množstvu ľudí do vysokopríjmovej krajiny. Práve prírodné katastrofy sú jednou z kľúčových prekážok, ktorú musíme prekonať, aby sme odstránili zo sveta extrémnu chudobu. Čo je jeden z hlavných cieľov Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú si štáty OSN schválili pred tromi rokmi.
Viac si o súvislosti medzi extrémnou chudobou a prírodnými katastrofami prečítajte tu.
Koľko ľudí muselo prírodným katastrofám čeliť a koľkí kvôli nim prišli o život? Pozrite si infografiku:
Dvaja mŕtvi kvôli hurikánu
A aby toho nebolo málo, vyše 700-tisíc budov vo Floride, Alabame a Georgii sa vo štvrtok ráno ocitlo bez elektriny. Kvôli hurikánu Michael, ktorý v noci dorazil na americké pobrežie. Agentúra Reuters píše, že ide o najdivokejší hurikán v posledných osemdesiatich rokoch na Floride a tretí najsilnejší v Spojených štátoch.
Na Floride zabil spadnutý strom jedného muža, veľa budov v Panama City je buď úplne zničených alebo bez striech. Tamojší záchranári podľa ČTK vyzývali k evakuácii. Michael sa následne presunul do Georgie, kde kusy stromu zabili dievča. V Georgii hurikán postupne zoslabol na tropickú búrku. Neskôr zamieril Michael k Južnej a Severnej Karolíne, obe sa ešte spamätávajú z hurikánu Florence, ktorý preletel štátmi ani nie pred mesiacom.
Riešenia existujú
Mohli by sme pokračovať včerajšími 31 mŕtvymi vo východnej Ugande, ktorí zomreli kvôli zosuvom pôdy. A mnohým ďalším, ale radšej si posvieťme na riešenie tohto nevyčerpateľného zoznamu. To, na čo mnohí upozorňujú už roky, si možno svet uvedomí teraz. A nedá sa povedať, že má čas rozmýšľať. Ale ešte stále má možnosti. A to z oboch strán: pri jednotlivcoch, ktorí sa jednak vyberú „zelenšou“ cestou, jednak tým, že sa pripoja k hnutiam a budú vyvíjať nátlak. Na politikov. Práve politické autority sú tí, ktorí musia zatiahnuť brzdu v doterajšom smerovaní a zmenu klímy musia brať vážne. A tým ísť jednotlivcom príkladom, čím by sa ideálny kruh uzavrel.
