Pred kôpkou nahromadených vecí postáva hlúčik ľudí. Niektorí sú nahodení v maskáčoch, iní ako keby sa vybrali na hríby. Váhavo si vyberajú z neveľkej ponuky zopár píl, prikrývok, sekier, nožov, kresadla na zapálenie ohňa, izolačných fólií, lán i bateriek. Pravdaže, aj konzervy s jedlom. Každý člen skupiny si môže zobrať so sebou len tri veci. Musia sa však predtým medzi sebou dohodnúť. Lebo nasledujúce hodiny strávia ako jeden tím. Načo by mal každý sekeru, keď budú akurát potrebovať pílu? Trojdňový kurz prežitia sa začína. Siahnu si na dno svojich síl. Hlavne psychických.

„Vedieme ľudí, aby rozmýšľali nad tým, čo robia. Aby prekonávali svoje komfortné zóny a zároveň videli za svojou činnosťou nejaký zmysel. Chceme, aby objavili svoje silné stránky, zdokonalili svoje schopnosti a tiež aby sa naučili nové veci. V učebni sa im to nepodarí,“ komentuje nových frekventantov inštruktor kurzov prežitia a taktickej medicíny Peter Jakubík.

Niekto z nich skritizuje, že v kôpke nemôže nájsť powerbanku. Veď človek v núdzi sa bez externej nabíjačky ani nepohne! Inštruktor zamietavo krúti hlavou, elektronika tu nemá čo hľadať. Aj tak sa dostanú do oblastí, kde sa signál nebude dať zachytiť a mobil poslúži akurát len ako fotoaparát.

„Zvykli sme si, že všetko máme uložené v mobiloch. Keď sa vám však rozbije, je vám nanič. Veď dnes už ani nevieme, koho by sme mali ...