Prvé, čo badáme hneď pri vchode do budovy, je výrazná omamná vôňa. Ťažká, sladká, na jazyku jemne kyslá. Je všade. „Čo to cítime?“ pýtame sa nášho sprievodcu. „Neviem, čo myslíte, ja som už taký zvyknutý, že necítim nič,“ odpovedá Tomáš Gonos, ktorý pracuje ako manažér výrobného clusteru s tým, že najskôr ide o pražené kakaové bôby.

Bratislavčania továreň na výrobu čokolády poznajú aj ako bývalé Figaro či Stollwerck. Ide o fabriku na cukrovinky umiestnenú v bratislavskom Novom Meste. Budova bola pôvodne postavená medzi vinicami v roku 1896, dnes je už obklopená bytovkami. Staré fasády sa stratili pod nánosom moderných prístavieb. Čokoláda sa tam vyrába nepretržite viac ako 125 rokov. Od ručného odlievania do foriem sa toho veľa zmenilo. Ako prebieha výroba obľúbených sladkostí dnes?

Cesta dovnútra fabriky

Ak si predstavujete, že v továrni budú behať desiatky zamestnancov a pospevovať si ako Umpalumpovia v Charlieho továrni na čokoládu, ste na omyle. Skutočná čokoládovňa vyzerá ako čosi zo starého sci-fi filmu. Výrobné haly sú plné obrovských kotlov a kovových skríň pospájaných množstvom rúr, káblov, hadíc či bežiacich pásov. Vstupy a výstupy jednotlivých liniek obsluhujú robotické ramená. Len občas vidíme ľudí prepletať sa kovovým bludiskom.