Komunistický režim používal voči svojim skutočným i domnelým oponentom rôzne formy perzekúcie. Od násilného vyšetrovania a zmanipulovaných súdnych procesov po rôzne formy administratívnej šikany - bránenie slobodnému vycestovaniu do a slobodnému návratu zo zahraničia, neumožnenie vyššieho vzdelania alebo prideľovanie pracovných pozícií pod úroveň dosiahnutého vzdelania.
Paletu represívnych opatrení dopĺňali v rokoch 1948 - 1953 aj tábory nútenej práce. Pri príležitosti stredajšieho Dňa pamiatky obetí komunistického režimu to pripomína Ústav pamäti národa (ÚPN).
„Zaradenie do táborov nútenej práce bolo formou mimosúdnej perzekúcie, keďže o zaradení rozhodovala bezpečnostná komisia krajského národného výboru. Do táborov nútenej práce mohla len administratívnym rozhodnutím zaradiť občanov vo veku 18 až 60 rokov, a to na obdobie od troch do 24 mesiacov,“ približuje hovorca ÚPN Michal Miklovič.
Doplnil, že perzekučný charakter zvýrazňovali aj doplňujúce tresty, ktorými mohla komisia občanovi odňať byt a živnostenské oprávnenie alebo zakázať pobyt na určitom území.
Tábory existovali v Novákoch, Ilave, Ústí nad Oravou, Hronci, Trenčíne a Ruskove. Podľa najnovšieho výskumu ÚPN nimi prešlo viac ako 9100 osôb.
Svojvôľu pri zaraďovaní a ignorovanie postupov orgánov činných v trestnom konaní ilustruje podľa ÚPN zaraďovanie do táborov nútenej práce ešte len vyšetrovaných osôb (napríklad vyšetrovaní v prípade Jozef Biskup a spoločníci) alebo zaraďovanie osôb, ktoré boli v súdnom procese oslobodené (napríklad šiesti oslobodení v procese Bernard Jaško a spoločníci).
Deň pamiatky obetí komunistického režimu bol stanovený na výročie odsúdenia Silvestra Krčméryho 24. júna 1954. V tento deň na súde Krčméry povedal výrok: „Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda! Lebo je väčšia a silnejšia ako moc!“
