Ako sme (ne)prespali s Kaščákom východ slnka

Sobotné a nedeľné ráno, presne o piatej patrí špecialite pohoďáckeho festivalu - vítaniu slnka.
 
Budík po krátkom spánku síce zvoní, ale zmiešaný s vravou okolo stanov či hudbou znejúcou až z druhého konca areálu, je zbytočný. O chvíľku však začne páliť na stan, a to už je signál toho, že slnko vychádza. A my sme ešte v stane. Takže toľko chystané vítanie sme zachytili až tak v jeho polovici.
 
Kto však určite nezaspal bol Michal Kaščák spolu s ďalšími organizátormi festivalu, festivalovým fotografom Ctiborom Bachratým, hercami Lukášom Latinákom či Robom Jakabom a s pár desiatkami rovnakých nadšencov. Za zvuku tónov hudby súrodencov Ďuďovcov + afterPhurikane ľudia skákali, vlnili sa, niektorí ležali a niektorí sa k  sebe len túlili. Ráno, keď bolo približne okolo 11 stupňov, bolo totiž ešte dosť chladno. Necítili to však už tí ránko pivkom občerstvení.
 
A v dave sme zbadali aj Miška Kaščáka:
- "Dobré ránko," zdravím ho s úmevom. "Aj ste chvíľku spali, či ťaháte celý čas?"
- "Trošku sme si podriemali u nás v presscentre."
 "Takže ešte pôjdete teraz niečo dospať, hej?"
- "Nie, nie. Mňa toto vždy tak nabudí že už nezaspím."
- "A čo z tohto celého svitania máte najradšej?"
- "No predsa slnko," smeje sa. "Veľmi sa z tohto teším, nevidel som to zatiaľ na žiadnom festivale."
 
Spýtala som sa ho, aj to, na čo sa z dnešného dňa najviac teší, ale bol diplomatický ako vždy: "Viete, predsa na všetko, beriem Pohodu ako celok."
 
V tej chvíli už bolo slnko vysoko a kapela doznievala. Ľudia sa pomaly začali zbierať, niektorí do stanov, niektorí zostali ležať v zarosenej tráve, iní zase využili lehátka na letisku. Iní sa zase šli pripraviť na raňajky a rannú hygienu. Rady pred sprchami sú totiž riadne dlhé.
 
Pred deviatou hodinou už po areáli idú opäť Funny Fellows, tak ako včera, ako pravý festivalový budíček. Nový deň na Pohode sa môže začať.