Prinášame vám päť dôvodov, prečo sme si tento štýl zamilovali. A prečo si jeho plody v podobe bytoviek, víl či sanatórií dodnes chránime.
1. Postavili sme si na ňom identitu.
Pravdivosť. Hygiena. Geometria. Ošiaľ, ktorý v architektúre spôsobili revolučné princípy velikánov ako je Adolf Loos či spomínaný Le Corbusier, sa šíril v prvej štvrtine 20. storočia po väčšine európskych krajín. Nikde sa však čerstvo zrodený funkcionalizmus nestal doslova národným slohom: jedine u nás.
Dôvod? „Objavil sa presne vo chvíli, keď si prvá Československá republika hľadala vlastnú identitu. A tiež vyjadrovacie prostriedky, ktorými by dala verejnosti najavo: toto je naša nová československá kultúra,“ vysvetľuje teoretička a historička architektúry Henrieta Moravčíková z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Povedané slovami architekta Jaroslava Hrivnáka z Aero ateliéru – funkcionalizmus dokonale stelesnil „idealistický nádych“ mladej ambicióznej republiky.
„Samozrejme, išlo aj o určité vymedzenie sa voči Rakúsko-Uhorsku, ktoré bolo spojené s veľkolepými historickými stavbami v štýle rakúskeho baroka, či maďarskej secesie. S funkcionalizmom zrazu prišlo čosi, čo bolo akoby autenticky československé,“ dodáva Moravčíková.
Vďaka tomuto požehnaniu vládnej moci sa Československo dostalo na špičku svetového rebríčka: nikde inde sa v pomere k ploche krajiny nepostavilo toľko funkcionalistických stavieb. Napríklad v Rusku revolučný rozmach architektúry podľa Hrivnáka už dva roky nato udusili komunisti, v Nemecku zas zaúradoval Hitler. U nás prekvitala až do druhej svetovej vojny.
2. Sľuboval nám krajšiu budúcnosť.
Šok, aký zažívali vtedajší občania zoči-voči bielym funkcionalistickým „kvádrom“, dnes už nikto z nás nedokáže precítiť. „Dobre to vidno na postavách v románoch Eleny Čepčekovej, ktoré vymenili vymaľované domčeky rodných dedín za funkcionalistické ubytovne: všetky boli rovnaké, strohé, bez ozdôb,“ opisuje historička architektúry.
Jedným z pilierov moderného slohu bolo zbavenie sa histórie a (nielen) oko laika v novodobých stavbách skutočne nič povedomé ani nerozoznávalo. Nikdy predtým nevidelo stavby v tvare kvádra, ploché strechy, fasády, ktoré by nezdobil jediný ornament, oceľové a sklenené prvky. Napriek tomu sme tento sloh, ktorý sa zjavil náhle a vo veľkom, prijali s nadšením.
Prečítajte si aj: Tvrdohlavý samouk, ktorý zmenil naše mestá. Radikálne
Július Matis, autor knihy Paláca Avion, ho opisuje takto: „Napriek úradnej snahe hovoriť o Avione ako o bytovke alebo o družstevnom dome, neskôr dokonca ako o sídlisku, mal dom takú futuristickú podobu, a také výrazné dynamické tvary, že priam ohuroval náhodných okoloidúcich svojou veľkoleposťou. Neznalý divák by nikdy nepovedal, že je to len komplex bytov - odhadoval by to na nejaký dôležitý úrad, možno ministerstvo, a náhodný zahraničný študent z rozvojovej krajiny by si možno pomyslel, že je to palác miestokráľa!“
Podľa slov Moravčíkovej spoločnosť revolúciu v architektúre jednoducho potrebovala: „Kým ženské vlasy a sukne sa radikálne skracovali, domy sa radikálne zjednodušovali. V Československu tento proces vnímali o to pozitívnejšie, že v ňom videli predzvesť lepších čias. Akoby tú lepšiu budúcnosť v novom štáte garantovala aj architektúra.“
A v istom zmysle skutočne garantovala: až funkcionalizmus totiž začal myslieť na to, ako uspokojiť základné podmienky na bývanie pre každého človeka. Tento ušľachtilý cieľ, o ktorý sa predtým zaujímali maximálne utopisti, architektov a projektantov – u nás zväčša ľavicovo orientovaných – provokoval k novým konštrukčným, materiálovým i dispozičným riešeniam.
A tie umožňovali rýchlejšiu, lacnejšiu a zároveň kvalitnejšiu výstavbu. Stelesnením týchto snáh je napríklad Nová doba, bratislavský komplex obytných blokov sociálneho bývania, ktoré dodnes očarúva milovníkov architektúry. A nielen tým, že jej tvorca Fridrich Weinwurm tu po prvý raz použil oceľovú konštrukciu. Stačí si sadnúť do tunajšieho vnútrobloku a kochať sa čistými a zároveň prívetivými tvarmi dômyselne členitého, no zároveň minimalistického komplexu. Ach, ten rozdiel oproti neskorším panelákom...
3. Nanovo definoval bývanie.
Kúpeľňa má nadväzovať na spálňu. Detská izba má byť orientovaná na juh. Spálňa na východ. Aj tieto zdanlivo samozrejmosti sú jedným z plodov funkcionalistických úvah. Nikdy predtým (a v istom zmysle ani potom) si experti natoľko intenzívne nelámali hlavu nad otázkami typu: po akých trajektóriách sa v byte pohybujeme, aké činnosti v ňom vykonávame, či ako to čo najviac zjednodušiť.
„Snahou funkcionalistov bolo docieliť, aby každá miestnosť v byte bola dobre navrhnutá na funkciu, ktorá sa v nej mala vykonávať. V kuchyni sa malo len variť, deti mali spať v inej miestnosti ako rodičia... To bolo čosi, čo sme v tom čase možno vídali u spoločenských elít, ale inak celé rodiny žili spoločne v jednej izbe,“ vysvetľuje Moravčíková.
Najnovšie poznatky z medicíny a psychológie funkcionalistických architektov priviedli napríklad k premene vertikálnych okien za horizontálne (aby sa do interiéru dostalo čo najviac svetla), k výmene tehly za skeletové konštrukcie (aby sa dalo flexibilne pracovať s pôdorysmi), či k stavbe bytoviek na stĺpoch (aby sa zospodu prevetrávali).
Otázkam bývania sa v tej dobe venovali celé kongresy. Žiaľ, malo to aj odvrátenú stránku: jedným z ich plodov sú totiž i miniatúrne, tzv. frankfurtské, kuchyne, ktoré dôverne poznáme najmä zo socialistickej výstavby. Vtedajší architekti totiž pracovali aj s ideami, ktoré sa napokon ukázali ako nereálne: o zániku rodiny, či konci klasického varenia.
4. Odmietol históriu. Ale nebol ignorantský.
Miloval štvorec, obdĺžnik aj kruh. Zato akýkoľvek iný architektonický prvok pripomínajúci historickú architektúru bol podľa slov Moravčíkovej tabu. Aj v tomto smere sa prejavovala radikálna modernita funkcionalizmu a odmietanie histórie. Napriek radikálnej formálnej odlišnosti však oveľa väčšmi rešpektoval históriu ako prevažná väčšina povojnovej architektúry, vrátane tej súčasnej. Dôkazom je mimoriadny cit funkcionalizmu pre okolitú – zvyčajne historickú – zástavbu.
Práve tento zmysel pre kontext a mierku je podľa Jaroslava Hrivnáka jedným z dôvodov, prečo na nás funkcionalistické diela dodnes tak príjemne pôsobia: „Jednoducho na nich vidno, že ju nestavali len čistí technici a konštruktéri, ale architekti s humanitným vzdelaním.“ Ako potvrdzuje Henrieta Moravčíková, vtedajšie štúdium architektúry na rozdiel od toho povojnového ešte viedlo k štúdiu histórie a tradície. „Funkcionalizmus síce bol kritikou historickej architektúry, ale kritikou vychádzajúcou z poznania, a nie povrchného apriórneho odmietnutia.“
Po vojne sa však priority vzdelávania architektov začali meniť – a spoznávaniu historických súvislostí a zákonitostí sa venovala čoraz menšia pozornosť. Jedným z dôsledkov je aj produkcia náhodných, „v kontexte nezakotvených diel s veľmi krátkou myšlienkovou životnosťou,“ vysvetľuje Moravčíková. Laicky povedané, chaotická a disharmonicky pôsobiaca zástavba v súčasných mestách.
5. Očaril nás detailami.
Ale predsa len: čo je ešte tajomstvom onoho zvláštneho komfortu a harmónie, ktorý na človeka vo väčšine prvorepublikových bytoviek doľahne? Nuž, podľa Moravčíkovej za tým sčasti stoja veľkorysé riešenia a kvalitné materiály, na ktoré v povojnovej socialistickej výstavbe už jednoducho nebolo dosť peňazí – a na ktorú dnes takmer neexistuje spoločenská objednávka: kamenné obklady, obrovské okná, drevené parkety, lodžie.
Hrivnák zdôrazňuje aj zdanlivo neviditeľné, no prepracované detaily, ktoré na človeka (minimálne) podvedome vplývajú: široké chodby, zaoblené rohy, či správne zakrivené schodiská. Podstatný je podľa neho i fakt, že hoci práve funkcionalizmus prišiel s teóriou o unifikovanej výstavbe (architektúra má všade vyzerať rovnako a byť všetkým prístupná), stavby, ktoré vytvárala, sa predsa len od seba líšili a ich obyvateľ sa s nimi mohol lepšie identifikovať ako s neskoršími panelákmi.
Svoju rolu však zohrávajú aj originálne detaily, ktoré sa po odoznení funkcionalizmu takmer vytratili. Reč je napríklad o kruhových oknách či zaoblených balkónoch, ktoré boli podľa Moravčíkovej plodom fascinácie tzv. nautickou, teda námornou poetikou. „Vtedajší architekti boli posadnutí modernou dobou a práve loď považovali za jedno z jej stelesnení. A tak sa jej typické prvky snažili dostať aj do architektúry.“
Funkcionalizmus v kocke
- Architektonický štýl a teória modernej architektúry, v ktorého tvorbe je všetko podriadené funkcii.
- Patrí medzi avantgardnú architektúru spolu so štýlmi ako konštruktivizmus, purizmus, kubizmus, či originálny československý štýl rondokubizmus.
- Viaže sa na medzivojnové obdobie, pričom viaceré jeho postupy a vzory sú uplatňované dodnes.
- K jeho princípom patrí odmietanie histórie a umeleckej stránky architektúry, sociálne úlohy, hygiena, bezozdobnosť, konštrukcia, geometrické tvary a asymetria.
- Formu stavby podľa neho určujú prevádzkové, ekonomické, sociálne a hygienické funkcie.
- Funkcionalistickí architekti odmietali ozdoby a ornamenty a snažili sa obnažiť krásy čistej konštrukcie, pričom stavebné dielo prirovnávali k stroju.
- K najznámejším svetovým predstaviteľom patria Adolf Loos, Alvar Aalto, Walter Gropius či Le Corbusier.
- Medzi predstaviteľov tvoriacich na Slovensku patrili Bohuslav Fuchs, Vladimír Karfík, Alois Balán, Emil Belluš či Fridrich Weinwurm.