Neubrať zo štandardov moderného bývania a zároveň v maximálnej miere zachovať pozostalosť. Výzva, pred ktorú bola postavená architektka Eliška Turanská, nebola práve jednoduchá.
O to viac, že pre investora bol dôležitý aj materiálový súlad s pôvodnou stavbou, takže pri rekonštrukcii sa používali výlučne prírodné stavebné materiály. „Hoci bolo humno vo veľmi zachovalom stave,
pre maximálne zachovanie jeho pôvodného vzhľadu sme pristúpili k novostavbe ako k statickému novotvaru, je vsadená do stodoly na vlastných základoch a z humna sa stal jej obal,“ opisuje Eliška Turanská kľúčové rozhodnutie,...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
