Na pozemku v podhorí Orlických hôr si mladí manželia nechali postaviť rodinný dom, v ktorom sa prepojili prvky tradičnej a súčasnej architektúry. A to vrátane hrazdených prvkov, typických pre oblasť Sudet, píše Eva Vacková pre idnes.cz.
"Kedykoľvek sme išli okolo nejakej ruiny, bola Pavla nadšená. Na južnej Morave sme si museli prezrieť aj starú stodolu s takmer nekonečným vnútorným priestorom," spomína manžel Peter na momenty, ktoré ovplyvnili podobu domu.
Donedávna rodina s tromi malými dcérami bývala v malom byte 3 + kk. Manželia uvažovali o tom, že zrekonštruujú buď prvorepublikovú vilku alebo začnú stavať. Definitívne sa rozhodli, keď získali pozemok na kraji mesta. Oslovili Přemysla Kokeša zo štúdia Kokeš Partners. Dá sa povedať, že je vlastne ich "dvorným" architektom, je totiž takisto autorom technologického zázemia rodinnej firmy, ktoré bolo navrhnuté na ocenenie Stavba roka.
Vzhľad a fungovanie rodinného domu vznikalo počas spoločných porád. "Každý doma zaškrtol, čo sa mu páči, dali sme prednosť drevu pred betónom. V jednom časopise som objavila hrazdený dom a chcela som tu mať časť s trámami. Keď sme odsúhlasili pôdorys, ktorý vznikol na základe diskusií s architektom, nechali sme mu voľnú ruku," upresňuje Pavla. Starostlivo pripravený dom sa za dozoru architekta staval necelé dva roky.
V stodole raj
"Dom je drevostavba ovplyvnená tradičnou architektúrou Sudet. Hrazdenie je oproti klasickým stavbám zvonku vyplnené nie murivom, ale izolačnými cementovláknitými doskami," uvádza architekt. Trámy sa prepísali do interiéru, kde sú vyplnené akustickými panelmi potiahnutými stanovou látkou. Peter ich nainštaloval spolu s kamarátom. Uličnú fasádu oživilo sedem okien privádzajúcich dovnútra západné slnko. Pôsobí ako vitráže.
Autenticitu mali pridať trámy zo starej sýpky, ale vzhľadom k ich zlému stavu to nebolo možné. Nové trámy priviezli z jindřichohradeckej Kasalovej píly. "Do trámov rovno vyfrézovali drážky pre trojsklá, takže sme nekupovali drahé hliníkové okenné rámy. Úsporné riešenie vymysleli technický dozor stavby Pavel Janyška a architekt," chváli Pavla.
Vnútro domu je poňaté ako klasická stodola. Do prízemia sa zmestila obývacia izba, jedáleň a kuchyňa. Schodisko do poschodia končí galériou, z ktorej sú prístupné detské izby, spálňa rodičov a dve kúpeľne. Přemysl Kokeš sa v projekte držal takzvaného Raumplanu - zohľadnil tretí rozmer, funkciu a výšku obytnej haly, do ktorej sa zámerne vstupuje menším zádverím, čo umocnilo pocit otvoreného priestoru.
Veľký rovná sa útulný
"Na Mikuláša nás tu bolo s deťmi tridsať päť a vošli sme sa," konštatuje Peter. "Trávime tu väčšinu času. Skvelé je, že miestnosť je rozdelená na zóny. Keď sa nás zíde veľa, nikto nemá potrebu zaliezť si hore," dodáva Pavla.
Zariadiť priestor nebolo ľahké. Ukázalo sa, že zútulniť miestnosť, ktorá má plochu viac ako stometrového bytu, výšku cez dve poschodia a dlhú presklenú stenu, manželia sami nezvládnu. "Než Pavla na internete objavila interiérové štúdio Linie Design Studio, neboli sme schopní sa doma zhodnúť," spomína Peter. "Od majiteľov sme mali vstupné informácie o farbách, čiastočne o štýle interiéru. Vypracovali sme vizualizáciu s rozmiestnením nábytku, svietidiel, vybrali farby, látky a doplnky," hovorí interiérová dizajnérka Ivana Slavíková.
"Ucelený návrh nás nadchol, všetko sa od neho odpichlo," doplňuje Pavla. Manželia si lepšie predstavili, ako bude vyzerať osvetlenie, rohová pohovka či ako bude musieť byť veľká, aby sa v priestore "nestrácala". "Je obojstranná a pohodlne sa na ňu usadí rodina i návšteva. Vyrobili ju na mieru v hradeckom Polstrine," pripomína dizajnérka. Od ďalšej českej firmy TON sú jedálenské stoličky, stôl pre dvanásť ľudí dodali stolári. "Pani Slavíková pridala do návrhu ženskosť a praktický pohľad, napríklad ma presvedčila, že sa nemusím báť pastelových farieb. Mala pravdu, látka Alcantara na stoličkách zvládne aj každodennú prevádzku s troma deťmi," pripomína Pavla.
Solitérne kreslá vyrobili v zahraničí v Designers Guild. Čierne kovové závesné svietidlá v jedálni a plastové v odpočinkovej časti sú od svetových dizajnérov z ponuky štúdia, v ktorom sa postarali aj o zabývanie predsiene. Je totiž príjemné vstúpiť do domu, v ktorom sa na prvý pohľad cítite ako doma.
Slnku v ústrety
"Od začiatku sme mali jasnú predstavu o spojenom priestore, kde interiér splýva s vonkajškom, aby sme sa mohli pozerať do zatiaľ nezastavané krajiny so zvlneným horizontom," hovorí Pavla. Južná fasáda je celá presklená, stavba mala podľa prvých skíc tvarom pripomínať roztvorenú náruč smerom k juhozápadu.
Atypický návrh sa nakoniec zredukoval do tvaru písmena L. "Originálnym prvkom sú vyklonené drevené steny. Je to nadväznosť na tvaroslovie drevenej stavby, ktorá musí byť zavetrovaná šikmými trámami. Vyklonené steny zväčšujú plochu poschodia a zároveň chránia terasu pred dažďom. Nemusel som preto použiť veľký presah strechy," vysvetľuje architekt Kokeš.
Rodina má za sebou odbývanú prvú zimnú sezónu aj tohtoročné jarné grilovanie. Všetci sa tešili na leto najmä preto, že majú blízko prírodný kúpací biotop. Ten je navyše usadený tak, že vodná hladina vzbudzuje dojem, ako by sa ľahko vznášala. Záhradná architektka Zuzana Ambrožová z ateliéru Kokeš Partners umocnila dojem pridaním šikmej drevené lávky. Majiteľom pripravila na ich želanie bezúdržbovú záhradu zámerne pripomínajúcu skôr podhorskú lúku.