Bol by to býval celkom obyčajný, takmer letný deň, 20. júna 1991 sa však na pôde nemeckého Bundestagu odohrávalo dôležité hlasovanie. Malo sa rozhodnúť, kde budú sídliť vláda a parlament štátu, ktorý sa po 45 rokoch opäť spojil do jedného.
Otázniky vyvolávalo niekoľko viet v článku 2 zmluvy o zjednotení Nemecka z 31. augusta 1990. Píše sa v nej, že hlavným mestom Nemecka je Berlín. Zároveň však tiež, že „sídlo parlamentu a vlády budú určené“. Tak prečo tie vášne?
Rozdelené mesto
Na lepšie pochopenie sa musíme vrátiť na koniec druhej svetovej vojny. Keď po ťažkých bojoch v uliciach zaviala 2. mája 1945 nad Reichstagom sovietska vlajka, hlavné mesto nacistického Nemecka bolo v troskách.
Víťazné mocnosti boli odhodlané už nikdy viac nedopustiť,
aby sa takéto vojnové besnenie prehnalo starým kontinentom. A aj preto muselo byť z ich pohľadu Nemecko na istý čas spacifikované.
Jedným z nástrojov bolo aj dočasné rozdelenie štátu aj samotného Berlína na štyri sektory – americký, britský, francúzsky a sovietsky. Zo zvláštneho provizória sa však čoskoro stal neslávne známy trvalý stav.
Odštartovala to blokáda Berlína od júna 1948 do mája 1949. Dôsledky studenej vojny zavŕšila výstavba Berlínskeho múra, ktorá 13. augusta 1961 rozdelila mesto i Európu železnou oponou.
To už medzičasom pribudli na mape Európy dva nové štáty – Nemecká spolková republika (vznikla spojením západných sektorov Nemecka) a Nemecká demokratická republika. Neuralgickým bodom sa stal práve rozdelený Berlín, ktorý nemohol zastávať funkciu hlavného mesta oboch republík.
Západné Nemecko tak ako dočasnú metropolu zvolil...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.