Kde ste začínali a čo vo vás vzbudilo lásku k vareniu?
Začal som pracovať ako kuchár v miestnych reštauráciách v mojom rodnom meste, v Seredi. Časom ma to však omrzelo.
Prečo?
Chcel som viac, tak som začal hľadať prácu v Bratislave. Tu sa mi po krátkom čase podarilo zamestnať sa v reštaurácii Ufo ako kuchár, čo bol vlastne môj prvý kontakt so serióznou kuchyňou. Mal som možnosť „pričuchnúť“ k lepšiemu vareniu, spoznať nové technológie, metódy prípravy a spracovania surovín, rozdelenie práce a podobne. Bola to skvelá skúsenosť.
Tvorbu slovenského šéfkuchára Martina Miklošíka si pozrite v galérii:
Potom ste začali v Liviane.
Po necelom roku, na jar. Liviano bola v tom čase toskánska reštaurácia, tak som mal možnosť vidieť a variť opäť niečo nové. Jedlá sme pripravovali z čerstvých rýb, robili sme domáce cestoviny, talianske dezerty a podobne. Zhruba po pol roku sa v Liviane menil koncept reštaurácie a majiteľka si prizvala na poradenstvo pána Pavla Pospíšila, ktorý má svoju reštauráciu v Nemecku. Priniesol k nám svojho šéfkuchára z Nemecka a koncept reštaurácie sa zmenil. Z talianskej sa stala stredomorská reštaurácia s prvkami našej slovensko-českej. Približne po dvoch rokoch vtedajší šéfkuchár v Liviane skončil a mňa vedenie reštaurácie oslovilo, či by som chcel pokračovať ako šéfkuchár pod dohľadom pána Pospíšila.
Aké bolo pracovať s prvým „Čechoslovákom“, ktorý získal michelinskú hviezdu?
Vtedy som mal tuším len 24 rokov.
Chcel som sa od neho naučiť čo najviac, bola to akoby moja zahraničná prax, ale na Slovensku a pod dohľadom michelinského šéfkuchára. Pán Pospíšil bol a aj vždy bude pre mňa veľkým kuchárskym vzorom a inšpiráciou, z ktorej čerpám dodnes. Spolu sme pracovali približne deväť rokov a bola to pre mňa obrovská škola, za ktorú budem vždy vďačný. V januári v roku 2019 však pre interné dôvody a zmenu vedenia ukončil spoluprácu. V septembri 2019 sa reštaurácia Liviano zatvorila natrvalo. Pracoval som tam takmer 11 rokov.
V jednom z rozhovoro...
Zostáva vám 85% na dočítanie.