Mohol by to byť novodobý vtip. Zišli sa príslušníci troch národov na pustom ostrove a jediné, čo majú, je krabica zabalených potravín. Prvý sa na ňu vrhne s nadšeným výkrikom: "je to zadarmo!", druhý si prečíta zoznam emulgátorov a odmietne sa jedla dotknúť, pretože by mohol umrieť, tretí skontroluje zloženie a poteší sa: "Tam je toľko konzervantov, že budem žiť večne!"
Nemáme to ľahké. Vo vyspelých krajinách sme obklopení nadbytkom potravín, ktorých zloženie sa ale pri bližšom skúmaní nejaví práve zdravo, pri sklonoch k hystérii vyzerá dokonca jedovato a v prípade extrémnej paranoje ako jasný dôkaz, že sa mocnosti snažia o vyhubenie ľudského druhu. Vinu vraj nesú "éčka". Prečo?
Zbytočné obavy?
Väčšina potravín, ktoré bežné kupujeme a používame, obsahuje tzv. prídavné látky čiže aditíva či "éčka", ktoré majú nahradiť alebo umelo vylepšovať prirodzené vlastnosti produktov. Vďaka nim sú tak mnohé potraviny farebnejšie, oku lahodiace, často sladšie a predovšetkým majú dlhú trvanlivosť.
Niektoré vitamíny sa tiež označujú ako "éčka", napríklad vitamín C ako E300 a tie nám výhradne prospievajú. Mnoho "éčok" je v potravinách obsiahnutých prirodzene. Trebárs paradajky ich obsahujú hneď šestnásť. A bez niektorých by sa jedlo ani nezaobišlo.
Napríklad dusičnany a dusitany v údeninách nie sú pridávané len kvôli zachovaniu ružovej farby mäsa, ale predovšetkým ako ochrana proti baktériám a látkam, ktoré produkujú, z ktorých najnebezpečnejší je botuloxín, prezývaný klobásový jed. Ten poškodzuje centrálny nervový systém a môže viesť až ku smrti následkom obrny dýchacích svalov. Tak čo je horšie?
",Éčka' akútne otravy nevyvolávajú a netrápia nás," zhŕňa stručne vedúca lekárka pre jedy informačného strediska Daniela Pelclová. Podľa profesorky Jany Dostálovej z Vysokej školy chemicko-technologickej, ktorá niekoľko rokov...
Zostáva vám 85% na dočítanie.