Medzi najčastejšie problémy v letných mesiacoch patrí dehydratácia. "Stretávame sa s ňou zvlášť u starších ľudí, ktorí už dostatočne nepociťujú smäd. Účinná prevencia je pravidelný príjem tekutín, denne aspoň dva až tri litre vody," vysvetľuje primárka interného oddelenia v nemocnici v Bánovciach nad Bebravou Alica Bačíková.
Na tieto potraviny pozor
Letnou nástrahou, ktorá môže spôsobiť zdravotné komplikácie, je tiež salmonelóza. Pacient trpí hnačkami, vracaním či teplotou. "Pri výskyte týchto symptómov treba kontaktovať svojho obvodného lekára a konzultovať s ním ďalší postup. Prevenciou voči salmonelovým infekciám je vonku nekonzumovať neznáme rizikové potraviny ako surové vajcia, majonézu, zmrzlinu, kuracie mäso a piť len pitnú vodu," hovorí Bačíková.
Dodáva, že pri príprave jedla treba dbať na hygienu rúk a kuchyne, pred varením oplachovať surové mäso, dodržať bezpečný čas varenia hydinového mäsa, vajec a konzumovať čerstvo uvarené jedlá.
Taktiež ich bezpečne skladovať v chladničke a znova nezamrazovať už raz rozmrazené potraviny. Pri podozrení na salmonelózu môže byť podľa nej prvou pomocou pitie dostatku mineralizovaných vôd a pri nástupe teplôt treba navštíviť praktického lekára.
"Odporúčam vyhnúť sa konzumácii potravín s rizikom vzniku hnačky, teda surové vajíčka nejasného pôvodu a z nich pripravenej zmrzliny, majonézy, nekonzumovať potraviny, ktoré boli dlhšie vystavené na teplom mieste. Do cestovnej tašky je vhodné pribaliť si repelent a v rizikových oblastiach s vysokým výskytom kliešťa si nesadať do trávy. Po prechádzke či turistike si treba prezrieť pozorne kožu, či neobjavíme prisatého kliešťa," dodáva.
Problém je aj slnko a hmyz
Dlhodobé vystavovanie sa slnku a nepoužívanie ochranných krémov s dostatočným faktorom môžu byť počas horúčav tiež nebezpečné, pretože hrozí úpal alebo spálená koža. Pri miernych príznakoch spálenia sa, keď je povrch kože začervenaný, stačí podľa odborníkov lokálne ošetrovanie kože chladivými obkladmi alebo pantenolom a v prípade silnejšej bolesti užitie analgetík.
Pri výskyte pľuzgierov a rôznych iných defektov povrchu kože treba navštíviť dermatológa. Po pobyte v prírode ľudia môžu mať aj štípance od hmyzu. Netreba však panikáriť.
"Navštíviť svojho praktického lekára by sme mali až v prípade, keď dôjde k výskytu symptómov ako horúčka, bolesť hlavy, bolesti v chrbtici, kĺboch a svaloch a rôzne atypické vyrážky na koži, ktoré sú viazané na nedávne bodnutie hmyzom. V prípade malých, samostatných začervenaných ložísk stačí zájsť do lekárne," ozrejmuje Bačíková.
Ľuďom, ktorí si chcú užiť letné dovolenky a prázdniny bez zdravotných problémov, radí dodržiavať pitný režim a v čase najväčších horúčav sa radšej zdržiavať v tieni. Pri pobyte na slnku treba podľa nej chrániť pokožku opaľovacím prípravkom s vysokým ochranným faktorom SPF 30 až 50.