Jeme stále z väčších tanierov. A to nevedomky znamená aj väčšie porcie

Kto chce pochopiť, aké veľké porcie teraz jeme, nemal by zamieriť do supermarketu, ale do starožitníctva. Drobný kalíšok ako pre bábiku je vraj na víno a to, čo vyzerá ako dezertný tanier, je tanier na hlavný chod. Po návrate do modernej kuchyne potom človek zistí, aké je všetko obrovské, napísal britský denník The Guardian.

Plytké taniere majú bežný priemer 28 centimetrov, oproti 25 centimetrom ešte v 50. rokoch. Väčší rozmer tanierov samozrejme neznamená, že by sme mali jesť väčšie porcie, lenže práve to sa obvykle deje. Psychológ Brian Wansink uskutočnil niekoľko experimentov potvrdzujúcich, čo nám hovorí zdravý rozum: že predimenzované riady nútia ku konzumácii väčších porcií. A pretože sa to nezdá, myslíme si, že si doprajeme stále rovnaké porcie. "Hlavným nebezpečenstvom týchto kuchynských pascí je to, že si takmer každý myslí, že je voči nim imúnny," napísal Wansink vo svojej knihe Mindless Eating: Why We Eat More Than We Think (Bezhlavé jedenie: Prečo jeme viac, ako si myslíme).

Jedinými osobami, ktoré odolávajú, sú deti. Až do troch alebo štyroch rokov majú závideniahodnú schopnosť prestať jesť, keď sú sýte. Po dosiahnutí tohto veku túto schopnosť strácajú a už sa im nikdy nevráti. Je to fenomén idúci naprieč kultúrami: od Londýna až po Peking. Jeden prieskum z 80. rokov v Spojených štátoch ukázal, že aj keď boli trojročným deťom naservírované malé, stredné a veľké porcie makarónov so syrom, vždy zjedli rovnaké množstvo. Naproti tomu päťročné deti zjedli viac z XL porcií. Vo svete, kde je jedlo všadeprítomné, si mnohí pripadajú ako Alenka v ríši divov, ovládaní tortami volajúcimi "Zjedz ma!" a fľašami pokrikujúcimi "Vypi ma!". Výživová poradkyňa Marion Nestel už pred desiatimi rokmi vo svojej knihe poznamenala, že ľudia majú skrátka v povahe jesť, keď môžu, a jesť viac, keď majú k dispozícii väčšiu porciu.

Britská nadácia pre zdravé srdce (British Heart Foundation) v roku 2013 uverejnila správu o tom, ako sa od roku 1993 zväčšili v krajine porcie jedla. Obľúbený muffin vtedy vážil päť gramov, zatiaľ čo o dvadsať rokov neskôr až 130 gramov. Zväčšili sa aj polotovary.

Kým porcie v kaviarňach a reštaurácií sú často gigantické, odporúčané množstvo jedla býva nerealisticky malé. Zmätky ohľadom veľkosti porcií sú spájané s faktom, že ľudia často stratili veľa základných kuchárskych inštinktov. Keď teda britské ministerstvo zdravotníctva vyhlási, že ideálna porcia karfiolu je "osem ružičiek", ľuďom to pri bežnom varení veľmi nepovie. Prieskum v Južnej Kórei v roku 2010 u 1500 starších Juhokórejčanov naopak ukázal, že vďaka tradičnej kuchyni majú dobrú predstavu o tom, koľko čoho zjesť. Zhodli sa napríklad na tom, že jedna porcia bielej ryže je 75 gramov. Kto ale toto povedomie nemá, je vydaný napospas potravinárskemu priemyslu. Spoločnosti majú v dobe nadbytku dvojakú stratégiu: Buď predávajú malé porcie za vysokú cenu, alebo sa nám, ako sa zdá, snažia predať jedla viac.

Vedci z Cambridgeskej univerzity vlani uskutočnili pokus v miestnej krčme nazvanej The Pint Shop. Keď majitelia používali väčšie poháre s objemom 370 mililitrov miesto menších pohárov s objemom 300 mililitrov, vzrástol predaj štandardnej jednotky vína (175 mililitrov) o deväť percent. Väčšie poháre vraj dávali ľuďom pocit, že pijú menej, takže pili rýchlejšie. Vedúca výskumu Theresa Marteau dúfa, že vláda sa experimentom, ako bol ten jej, inšpiruje a zasadí sa o dostupnosť menších porcií. Efekt v The Pint Shop bol však opačný - odvtedy servírujú pitie len vo veľkých pohároch.