Keď sa v našich kuchyniach objavila približne v polovici 80. rokov minulého storočia v masovejšom meradle cuketa, pripomínalo to trochu inváziu. Odvtedy jej využitie v gastronómii prešlo dlhým vývojom, píše Miloš Cihelka pre lidovky.cz.
Dovtedy v našich končinách takmer neznáma zelenina bola zrazu všade a pripravovala sa na desiatky možných i nemožných spôsobov. Hocikto, kto vtedy napríklad prežíval detstvo na vidieku, si z tej doby voči tejto odrode tekvice vypestoval až gastronomickú averziu; čo je samozrejme chyba.
Hit 80. rokov
Dôvod rýchleho rozšírenia „novej“ zeleniny bol prostý: ľahko a rýchlo sa pestuje a aj nie príliš zdatný záhradník môže docieliť veľké úrody. Žať sa dá na záhradke od júna až do októbra. V čase, keď bola väčšinovo preferovaná pri potravinách predovšetkým kvantita a sortiment zeleniny v obchodoch bol pomerne obmedzený, až fádny, mala cuketa o úspech vopred postarané.
„Tú dobu si dobre pamätám. Skoro každý, kto mal kúsok záhradky, pestoval cukety a susedia sa predbiehali, komu vyrástli väčšie a kto ich má viac. Problém bol, že ľudia o chvíľu nevedeli, čo s nimi. Mnohí sa vopred desili návštevy suseda, že zase prinesie ako darček cukiny,“ spomína kuchár Vladimír Knobloch.
Väčšia neznamená lepšia
Podľa Knoblocha robili vtedajší pestovatelia a domáci kuchári dve základné chyby. Jednak z pochybnej súťaživosti uprednostňovali čo najväčšie plody, jednak sa snažili napasovať cuketu do receptov ľudovej kuchyne. „Oboje je zle. Najchutnejšie sú malé až stredne veľké plody, ktoré sa nemusia lúpať, majú minimum semienok a sú krásne krehké. A cuketa má pomerne jemnú chuť, potrebuje k sebe pri úprave chuťovo výraznejšie suroviny alebo korenie. Pri rôznom smažení v trojobale ako rezeň moc nevynikne a výsledok je skôr mdlý,“ tvrdí kuchár.
Ľudová kreativita prišla s cuketovou verziou zemiakovej placky a knedle. Aj v týchto prípadoch išlo skôr o núdzové použitie cukety. Hlavným cieľom bolo spracovať prebytky zo záhradiek a skleníkov. Bola by však chyba cuketou opovrhovať.
Naopak je potrebné ako jej silnú stránku využiť práve schopnosť „nerušiť“ chuť ďalších surovín. Preto sa výborne hodí na plnenie, či už napríklad mletým mäsom alebo zmesou inej zeleniny a podobne. Rovnako tak sa dá dobre na mnoho spôsobov zapekať alebo grilovať a podávať ako ľahká príloha k tučnejším a pikantnejším pokrmom. Výborne si chuťovo rozumie najmä s cesnakom.
Jedia sa aj kvety
Veľké využitie má cuketa v stredomorskej a francúzskej kuchyni. Je úplne neodmysliteľnou súčasťou tradičného a svetoznámeho ratatouille. Hoci tento názov znie slovanskému uchu noblesne, až svetácky, jedná sa o pomerne jednoduchou zeleninovú zmes, ktorú si doma dokáže pripraviť každý. Okrem cukety do nej patrí cibuľa, cesnak, paradajky a baklažán. Na kúsky nakrájaná zelenina sa spoločne dusí v hrnci na platni či v rúre a nakoniec okorení čerstvou bazalkou, rozmarínom či tymianom. Presných receptov sú desiatky a líšia sa región od regiónu, od konkrétneho kuchára ku konkrétnemu kuchárovi, ale nikdy nejde o nič zložité.
Škála využitia cukety je však oveľa pestrejšia. Môžeme z nej napríklad uvariť chutnú polievku. V krajinách okolo Stredozemného mora sa hojne využívajú aj cuketové kvety, ktoré sa buď smažia alebo plnia a zapekajú. Ale netreba sa obmedzovať len na teplú kuchyňu. Najmä mladé cukiny sa dajú konzumovať rovno v surovom stave a sú vítaným obohatením prakticky každého zeleninového šalátu. Možno trochu prekvapivé, ale rozhodne chutné, je tiež použitie cukiny na prípravu sladkých múčnikov.
Aj keď boom ľudového pestovania má cuketa už dávno za sebou, zostáva ľahko dostupnou zeleninou, a to nielen pre záhradkárov. Pomerne lacno ju celoročne kúpime v každom supermarkete. Kvalitné plody nájdeme potom priamo u pestovateľov, napríklad na farmárskych trhoch.
Zdravá ako paprika
Cuketa je zdraviu prospešnou potravinou - obsahuje napríklad vitamíny skupiny B, provitamín A, vitamín E či kyselinu listovú. Má tiež vysoký obsah karotínu, dokonca sa ako „dodávateľ“ tejto pre telo významnej látky úplne vyrovná paprike. Vďaka vyššie uvedeným zložkám prospieva napríklad ľuďom s vysokým tlakom, srdcovými chorobami alebo chorými obličkami. Pomáha tiež pri liečbe reumatizmu, dny alebo cukrovky. Ako väčšina druhov zeleniny je cuketa tiež vhodná pre všetkých, ktorí chcú schudnúť alebo si udržať prijateľnú hmotnosť. Je totiž kaloricky výdatná len zanedbateľne, pretože jej plody obsahujú vyše 90 percent vody.
Práve pozitívne zdravotné účinky konzumácie cukiet by mohli kompenzovať „vinu“ Krištofa Kolumba za rozšírenie tabaku do Európy. Cuketa je totiž vlastne len odrodou tekvice obyčajnej, ktorá pochádza zo strednej Ameriky, kde bola pestovaná a konzumovaná po tisícročia. Jej semená sa na náš kontinent dostali ako mnoho ďalších plodín práve s kolumbovskými výpravami. Do podoby, v akej sa s ňou dnes stretávame, bola cuketa z iných odrôd tekvíc umelo vyšľachtená v Taliansku. Odtiaľ tiež pochádza jej názov – talianske slovo zucca totiž znamená tekvica.
Rýchla úroda
Výhodou cukety je aj jednoduché a rýchle pestovanie. Môžeme si buď predpestovať sadeničky, ale úspešný býva aj priamy výsev semienok rovno na záhon. Cukety sa dajú úspešne pestovať napríklad aj na balkóne. Rastliny zo semien vyrastú do kvetov počas niekoľkých týždňov, prvé plody môžeme zberať zhruba za dva mesiace potom, čo sme zasiali. Plody cukety zberáme priebežne a nenechávame ich prerastať. Mladšie cukety sú chutnejšie a navyše tak docielime hojnejšiu úrodu.
Napriek tomu, že sú cukety v obchodoch celoročne dostupné, v prípade obzvlášť bohatej úrody si môžeme časť naložiť. Získame tak pikantné prílohy napríklad k mäsitým pokrmom. Malé cukety nakrájame na kolieska a spolu s niekoľkými plátkami cesnaku, prípadne s feferónkami, naukladáme do čistých pohárov. Zalejeme klasickým nálevom, ktorý sme získali prevarením vody s octom a cukrom. Dobre uzavreté poháre zavárame asi päť minút podobne ako napríklad uhorky.