Ryba smrdí od hlavy, ale ak je čerstvá, zlepšuje našu prevenciu voči mnohým chorobám. Výskumy ukazujú, že zlúčeniny v rybách s názvom karotenoidy môžu chrániť proti neurologických ochoreniami. Omega-3 mastné kyseliny z tučných rýb ako je losos omladzujú a výrazne znižujú zápaly, čo môže spôsobiť aj predchádzanie alergiám, srdcových chorobám či Alzheimerovi.Flickr.com
StoryEditor

Pozor na ryby. Sú plné antibiotík, umelých sladidiel a liekov na bolesť hlavy

14.11.2016, 23:00
Autor:
ČTKČTK

Ibuprofen aj niektoré antibiotiká sa z kontinentu cez odpadové vody a rieky dostávajú do mora. Odtiaľ v telách rýb putujú späť na naše jedálenské stoly, varuje Miroslav Brumovský z Masarykovej univerzity v Brne.

Ich množstvo by síce nemalo pre ľudí predstavovať nebezpečenstvo, dlhodobý dopad na organizmus však ešte nie je známy. "Látka, ktorú sa nám podarilo namerať v najvyšších koncentráciách v Severnom mori, je práve liek Ibuprofen," hovorí Brumovský o medikamente,  ktorý sa používa proti bolesti. "A aj my v strednej Európe, hoci nemáme more, sa podieľame na znečistení morských oblastí, pretože tieto látky sa dostávajú z ľudského tela do odpadových vôd a potom do čistiarní odpadových vôd, kde nie sú úplne degradované. Odtiaľ putujú do riek, ktorými sú transportované do mora," popisuje mladý vedec cestu liečiv.

Časy, keď sme na adresu rýb oprávnene spievavali ódy, sú definitívne za nami. Ryby síce zostávajú bohatým zdrojom omega-3 mastných kyselín, no okrem toho sa stali aj veľkorysou zásobárňou hormónov, toxínov a antibiotík. Väčšina rýb už dnes nepochádza z  voľnej prírody, ale z veľkochovu. Tam sú kŕmené geneticky modifikovanou kukuricou a sójou, rybou múčkou a rybím olejom. Nádrže sú často bahnisté a špinavé a ryby sa v nich správajú ako špongie. Takto kontaminovaná surovina je potom uvarená, ochutená a zakonzervovaná v kontroverznom kovovom obale.  Výsledkom je pokrm, ktorý právom patrí k tým najzatracovanejším. Časy, keď sme na adresu rýb oprávnene spievavali ódy, sú definitívne za nami. Ryby síce zostávajú bohatým zdrojom omega-3 mastných kyselín, no okrem toho sa stali aj veľkorysou zásobárňou hormónov, toxínov a antibiotík. Väčšina rýb už dnes nepochádza z voľnej prírody, ale z veľkochovu. Tam sú kŕmené geneticky modifikovanou kukuricou a sójou, rybou múčkou a rybím olejom. Nádrže sú často bahnisté a špinavé a ryby sa v nich správajú ako špongie. Takto kontaminovaná surovina je potom uvarená, ochutená a zakonzervovaná v kontroverznom kovovom obale. Výsledkom je pokrm, ktorý právom patrí k tým najzatracovanejším. Flickr

Čas ukáže
Ďalšie látky, ktoré Miroslav Brumovský v Severnom a Stredozemnom mori nameral, aj keď len vo veľmi nízkej koncentrácii, sú umelé sladidlá alebo pozostatky antibiotík. "Tie koncentrácie sú také nízke, že nespôsobujú akútnu toxicitu, to znamená, že sa nestane, že by zrazu umreli všetky organizmy, ktoré sú vystavené tejto koncentrácii. Ale je otázka, aký vplyv to na nich môže mať z hľadiska celoživotnej expozície," konštatuje muž, ktorý bol za svoj výskum v Nemecku ocenený ako jeden z talentov zelenej vedy.

Plody mora
V prípade antibiotík by podľa neho v budúcnosti mohol byť problémom vývoj baktérií, ktoré voči nim budú odolné. "A teraz je veľká otázka, či antibiotiká už aj pri koncentráciách nanogram na liter môžu spôsobiť vznik rezistencie alebo nie. To sa ešte nevie," podotýka.

Výskumu toho, nakoľko sú látky, ktoré sa dostávajú do rýb, škodlivé, sa Brumovský nevenuje. Zatiaľ sa sústredí na prvú časť problému, a tou je hľadanie odpovede na to, aké látky v moriach vlastne sú. Hlavnou oblasťou jeho záujmu sú Severné a Stredozemné more.

Podrobná analýza
"Absolvovali sme dve plavby v Stredozemnom mori, jedna trvala tri týždne a druhá niečo cez mesiac. Počas celej tej doby sme odoberali vzorky, ktoré sme následne analyzovali," opisuje prácu na palube lode Talianskej akadémie vied.

"Čo sa týka Severného mora, tam používame inovatívnejšie prístup," hovorí Miroslav Brumovský s tým, že tradičné výskumné plavby sú veľmi drahé. "Máme automatické zariadenie na odoberanie vzoriek vody namontované na komerčnej lodi, ktorá má svoju trasu a počas nej zbiera vzorky. Takže tam vôbec nemusím byť osobne. Na mobilnom telefóne pritom môžem sledovať, kde sa práve loď nachádza, a keď sa mi lokalita páči, dám zariadeniu príkaz, aby zobralo ďalšiu vzorku,“ dodáva mladý výskumník.

01 - Modified: 2023-01-26 16:00:00 - Feat.: - Title: Brnenie v rukách či nohách môže byť aj nebezpečné: Pozrite sa, kedy treba spozornieť 02 - Modified: 2023-01-26 13:48:43 - Feat.: - Title: Situácia s nedostatkom liekov by sa mohla upokojiť v marci, tvrdí ŠÚKL 03 - Modified: 2023-01-25 18:00:00 - Feat.: - Title: Temná stránka známych byliniek: Síce vedia pomôcť, ale aj vo veľkom uškodiť, dajte si na to pozor 04 - Modified: 2023-01-23 18:00:00 - Feat.: - Title: Ranná sprcha vám zmení život: Pozrite sa, aké výhody vám môže poskytnúť 05 - Modified: 2023-01-23 12:00:09 - Feat.: - Title: Lekárnici apelujú na ľudí, aby si nerobili zbytočné zásoby liekov
menuLevel = 2, menuRoute = style/gastro, menuAlias = gastro, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
27. január 2023 19:21