Hľadanie receptu na dlhovekosť je staré ako ľudstvo samo, ale nikdy po ňom zrejme nebol taký dopyt ako teraz. Predháňajú sa v ňom výskumníci z univerzít, farmaceutické firmy i start-upy zo Silicon Valley, ktoré veria, že desiatky rokov navyše nám môže zaručiť čip v hlave alebo špeciálne upravená krv. Pre Júliu Mattisonovú a jej kolegov z amerického National Institute on Aging sa odpoveď skrýva v niečom oveľa jednoduchšom: v úprave jedálnička, píše iDNES.
Verí totiž v pozitívny účinok takzvanej kalorickej reštrikcie, ktorá velí zmenšiť príjem potravy o tridsať až päťdesiat percent. Nie je to diéta, jednotlivé porcie sa zmenšujú postupne a raz a navždy. Výsledkom má byť lepšia celková kondícia, menšie zdravotné riziká a dlhší život.
Jednotlivci s podobnými úpravami jedálnička experimentovali vždycky. Zachovali sa zápisky starovekých lekárov, ktorí verili, že ubrať na jedle znamená žiť dlhšie a zdravšie, aj talianskeho aristrokrata Alvisa Cornara, ktorý metódu sám na sebe testoval na konci pätnásteho storočia. Jedol len 350 gramov jedla denne, avšak od všetkého niečo: mäso a ryby, ovocie, zeleninu aj sacharidy. Dožil sa na tú dobu neuveriteľných 84 rokov.
Najskôr potkany, potom opice
Komplexné vedecké výskumy sa téme začali venovať v 30. rokoch minulého storočia. Redukciu potravy o tridsať alebo i viac percent výskumníci testovali na červoch, muchách, potkanoch aj myšiach. Veľmi často úspešne. Počas známeho pokusu z roku 1935 znížil americký gerontolog Clive McCay príjem kalórií u laboratórnych potkanov. Skutočne im tak dokázal predĺžiť život, lepšie povedané oddialiť prirodzenú smrť v dôsledku staroby alebo chorobami, ktoré so starobou súvisia.
Lenže potkany, myši, muchy aj červy majú k človeku ďaleko, a tak vedci hľadali zviera, ktoré je nám bližšie a na ktorom by sa dala metóda testovať. V osemdesiatych rokoch odštartovali dva dlhodobé experimenty na skupinkách opíc - v oboch prípadoch makakov rézus, s ktorými zdieľame 93 percent DNA, podobné vzorce starnutia aj priebehu závažných chorôb.V oboch experimentoch, ktoré už tridsať rokov bežia pod dohľadom vedcov z University of Wisconsin a spomínaného National Institute on Aging (NIA), bolo na začiatku celkom 197 makakov. Ich jedálniček sa skladal a dodnes skladá zo sušienok ušitých na mieru ich potrebám: obsahujú všetky dôležité živiny vo vhodnom pomere. Rozdiel je len v tom, že polovica opíc je o tridsať percent menej.
Dlhoveký Sherman
Prekvapivo nehladuje a má výborné zdravie. Najznámejší zo skúmaných opíc je samček menom Sherman. Má 43, čo je o dvadsať rokov viac, než sa priemerne makaky rézus v zajatí dožívajú. "Od roku 1987, keď sme u neho začali s kalorickou reštrikciou, neprejavil žiadne typické známky hladu," povedala Júlia Mattisonová magazínu BBC Future.
Kým opice z druhej skupiny postupne ochoreli a mnohé z nich už zomreli, Sherman je výnimočne fit a na svoj vek veľmi aktívny. Naviac má viac vlasov, menej šedín a menej ovisnutej kože. Podobne sú na tom aj jeho kolegovia a kolegyne zo skupiny. "Objavuje sa v nej menej prípadov cukrovky aj rakoviny než u tej druhej," uvádza Mattisonová. Podobné výsledky hlási aj výskumná jednotka z Wisconsinskej univerzity.
Kalórie podľa Calerie
Elixír mladosti nájdený? Tak jednoduché to nebude. "Tieto štúdie boli vykonané na zvieratách a nemusia nutne zodpovedať tomu, čo by sa dialo u ľudí," podotýka Monika Bartolomějová, hlavná nutričná špecialistka Sveta zdravia. Zmieňuje aj výskumy uskutočňované na ľuďoch, ktoré tak zázračné výsledky nemali. "V súčasnej dobe podľa mňa nie je veľa relevantných štúdií, ktoré by kalorickú reštrikciu u človeka jednoznačne spájali s dlhovekosťou," dodáva.
To sa pokúsil zmeniť americký experimentálny program známy ako "Calerie" (skratka pre Comprehensive Assessment of Long-Term Effects of Reducing Intake of Energy). Bežal dva roky a zúčastnilo sa ho 218 zdravých žien a mužov vo veku od 21 do 50 rokov. Podobne ako makaky boli rozdelení do dvoch skupín. Jedna jedla, ako sa jej zachcelo, druhá o 25 percent menej.
Výsledky štúdie vyšli v roku 2015. Nehovorili tak jasne v prospech kalorickej reštrikcie, predsa len dva roky nie sú tridsať rokov a dĺžka života sa takto merať nedá. Avšak krvné testy u ľudí z druhej skupiny preukázali lepšie pomery cholesterolu, menej molekúl spájaných s tvorbou nádorov a výrazne znížené riziko cukrovky. Mali tiež nižší krvný tlak.
Kritici majú námietku: dve stovky ľudí, ktoré sa Calerie zúčastnili, mali zámerne rôzne hodnoty BMI a našli sa medzi nimi aj mnoho tých, čo trpeli nadváhou alebo dokonca obezitou. U nich zníženie bežného príjmu kalórií malo pochopiteľne pozitívny efekt. Iste aspoň trochu schudli, a to sa premietlo do ďalších oblastí vrátane krvného cholesterolu alebo zdravotných rizík.
Návod zatiaľ nemáme
Problém môže nastať u tých, čo sú už zvyknutí jesť málo. "Bude pre nich náročné pokryť potreby vitamínov, minerálov, ale aj základných živín pre bežnú činnosť. A to nehovorím o športovaní, "hovorí Monika Bartolomějová. "Kalorická reštrikcia potom môže viesť k vyčerpaniu organizmu, zníženiu hustoty kostí, strate svalovej hmoty, chudokrvnosti, závratom alebo depresiám. V prípade, že ju človek ukončí a vráti sa k pôvodnému stravovaniu, je vysoko pravdepodobné, že nastane aj jo-jo efekt. "
Zatiaľ málo preskúmanú metódu by sama neodporučila nikomu, ale vyslovene nebezpečná podľa nej môže byť pre ľudí, ktorí trpia niektorým druhom poruchy príjmu potravy. "Úplne nevhodná je tiež pre tehotné, dojčiace ženy a samozrejme pre deti a dospievajúcich." Ak by sa zdravý dospelý predsa chcel do reštrikcie pustiť, mal by podľa jej slov rozhodne uberať postupne a myslieť na to, aby jeho denný príjem bol stále bohatý na minerály a vitamíny.
V teórii môže kalorická reštrikcia znieť lákavo, ale v praxi je problematická práve preto, že zatiaľ nikto nepripravil žiadny vedecký podložený "návod", o koľko príjem kalórií znížiť, čo a v akom pomere jesť a podobne. "Pravidelné a vyvážené stravovanie je pritom pre ľudské telo veľmi dôležité," zdôrazňuje nutričná poradkyňa.
Neexistuje podľa nej žiadna jednoduchá poučka o tom, koľko kalórií má človek prijímať. "Záleží na mnohých faktoroch, ako je pohlavie, vek, váha, výška, zdravotný stav, skutočný bazálny metabolizmus." A tiež životný štýl: "Rozhoduje zamestnanie, fyzická aktivita, miera stresu, prekonané diéty a jojo efekty a ďalšie aspekty. Nejde len o to, koľko energie jedálniček obsahuje. Dôležité je tiež, z akých živín a z akého ich pomeru energia pochádza. "