Mnohí si kladú otázku, ako sa bude dariť mladšej sestre veľkej etablovanej (po zväčša) slnečnej Bažant Pohody.
Prvým faktom je, že ľudí je menej. Viditeľne. Druhým faktom je, že je festival opäť vynikajúco zorganizovaný a klape ako švajčiarske hodinky.
A do tretice – tá „pohodovská“ atmosféra je tu. V pokojnejšom, no rovnako silnom prevedení. Ľudia sú rozlezení po koncertoch, diskusiách, relaxujú vo vyhriatych halách či v „stanovom mestečku.“
Stretnete tu staré známe tváre, porozprávate sa s klaviristom Mariánom Vargom či hudobníkom a spisovateľom Braňom Jobusom na chodbách. Všetko má akúsi rodinnejšiu a menej uponáhľanú tvár. Dokonca aj rad na špeciálny pohodový punč je krajší.
Netreba sa o „malú“ Pohodu báť. Však tá veľká pred 15 rokmi začínala tiež v komornejšej atmosfére, tu v Trenčíne. Až roky tvrdej driny a dobrej povesti z nej vytvorili akési Vianoce leta. Tú zimnú čaká podobná cesta.
A potom ako si rozbalíte stan, ku ktorému nepotrebujete kolíky v hale A na prvom poschodí a prejdete sa do stanov, kde zahrali energický Hadouken! či temný Esben and the Witch, viete, že ste na mieste, kde strávite veľmi príjemný víkend.
Podlaha je síce tvrdá, ale nefúka. A keď budete mať za susedov partiu mladých ľudí, ktorí budú do rána vyhrávať na gitare Radiohead a podobne dobré hudobné kúsky, zaspíte s takým tým šteklivým pocitom – budete sa tešiť na ďalší pohodový deň.