Je tajomná, zvodná, vyvoláva záujem. Mnoho žien sa jej túži, aspoň na okamih, trochu podobať. V očiach mužov zosobňuje zakázaný, alebo aspoň nedostupný sen.
Len málokto z mužov sa k nej vôbec dokázal priblížiť; odvrátenou tvárou jej pôvabu, príťažlivosti a nezávislosti býva totiž často zmar a nakoniec aj smrť. Odkiaľ pochádza táto predstava, spätá s príbehom „osudovej ženy“? Nejde iba o prežitý mýtus? Nie, tá predstava je oveľa hlbšia ako lacný variant, ako ju poznáme v podobách... napríklad barovej speváčky, tanečnice alebo prostitútky.
Archetypy femmes fatales
Nie je navyše len jedna femme fatale, je ich viac, môžeme si dokonca vybrať. Femmes fatales sa vyskytujú v mnohých mytologických a starozákonných podobách. Už v antických tragédiách môžeme nájsť ženské postavy, ktoré využívajú svoju krásu a zvodné sily na manipuláciu a ovplyvňovanie mužov.
Takú postavou bola napríklad Faidra od Euripida, ktorú neskôr, v klasicizme, prevzal francúzsky dramatik Jean Racine. Akýmsi archetypom a jednou z najznámejších a často zobrazovaných je princezná Salome – nežiadajúca si za svoj tanec pred kráľom Herodom nič menšieho ako hlavu proroka Jána Krstiteľa.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 86% na dočítanie.
Zostáva vám 86% na dočítanie.