Ako sa z vás stala etnologička a odborníčka na odevnú etnológiu?

Počas svojich študentských čias na gymnáziu v Liptovskom Hrádku som bola členkou folklórneho súboru. Hrávala som v ňom na husliach. Tam ma to lízlo (smiech) a začalo ťahať k ľudovému odevu – hoci, mňa to asi vždy bavilo s „handričkami“. Kochala som sa ľudovým odevom, najmä keď sme so súborom odcestovali na festival, fascinovala ma farebnosť, ktorú som okolo seba videla, aj odevná skladba. Ovplyvnilo ma to natoľko, že som sa prihlásila na Katedru etnológie v Nitre (dnes Ústav manažmentu kultúry a turizmu, kulturológie a etnológie FF UKF v Nitre, pozn. red.), vyštudovala som na nej a tam som si urobila aj doktorát.

Ako znela téma vašej dizertačky?

Bola o tom, ako sa menila odevná kultúra dedín horného Liptova v povojnových desaťročiach, teda v čase, keď do nich začal prenikať mestský odev.

Niektoré kusy z jedinečnej zbierky svadobných šiat, si pozrite v galérii: 

O ktorých dedinách je reč?

Hybe, Východná, Važec a Štrba.

Na čo zaujímavé ste pri výskume prišli?

Napríklad na to, že Hybe – moja rodná obec – sa vyvíjali trošku inak. Kým Východná, Važec a Štrba boli prísne poľnohospodárske a ľudí živila výhradne pôda, Hybania boli aj remeselníci. Veľmi ich ovplyvnila nemecká kolonizácia. Hybe boli v trinástom až šestnástom storočí banským mestečkom a získali mestské privilégiá.