Malý príbytok, veľký pokoj, hlása veľký nápis nad bránou cintorína v juhočeskom Hodušíne. Svätá pravda! Smrť definitívne vymaže všetky naše strasti, obavy a pachtenie. Ukončí strach z exekútora, nezaplatené šeky aj hádky s príbuznými. Cintorínske nápisy niekedy obsahujú nechcenú komiku.
Napríklad fotografia hrobu s menom „Rodina Šťastných a Veselých“, ktorá mi pravidelne okolo Vianoc pristane v e-mailovej schránke. Na ktorom cintoríne ten hrob leží? Viete to? Dajte mi vedieť, zájdem tam položiť kvetinu. Vylúdiť aj po smrti na toľkých tvárach úsmev, to je potrebné oceniť.
To je však nezamýšľaná záhrobná komika. V Británii je dnes zvykom písať si na hroby nápisy, ktoré sú vtipné, zámerne. „Teraz už viem niečo, čo vy neviete,“ dočítate sa tam napríklad. Alebo: „Dúfal som, že budem mať pyramídu.“ Tento trend má počiatky v roku 2002, keď si írsky komik Spike Milligan nechal umiestniť na hrob epitaf: „Hovoril som vám, že som chorý.“
Podľa ďalšej teórie ide o import z USA, kde cintorínsky humor v roku 1998 odštartoval spevák a herec Frank Sinatra nápisom: „To najlepšie ešte len príde.“
Boh odpustí ti, synček
Branie smrti s nadsadením je však oveľa staršie. Čo napríklad pohrebné bábky tau-tau z indonézskeho ostrova Sulawesi? Národ Torajov na kamenných pohrebných galériách vystavuje stovky drevených postáv. Bábky sú vyrezané do dokonalej podoby zosnulých, nechýba ani oblečenie podľa poslednej módy.
V severnom Rumunsku nájdete v dedine Sapinta Veselý cintorín. Stovky pestro maľovaných krížov zobrazujú tragikomické príbehy obyvateľov tunajších hôr: utopených pltníkov, sedliakov na smrť ubitých býkmi, pytliakov zastrelených lesníkmi...
„Boh odpustí tí, synku, že si podrezal svoju mamičku,“ žehná dedinčanka nezdarnému potomkovi.
Zostáva vám 83% na dočítanie.