Každý veľký sviatok má niekoľko dejinných i významových vrstiev. Sú dôkazom jeho životaschopnosti, kultúrnej flexibility a univerzálnosti pôvodného náboja. Viď Vianoce – oslavu svetla porážajúceho tmu. Či už v podobe návratu zemskej osi k Slnku, alebo narodenia Ježiša z Nazaretu.
Muža, ktorý viac než ktokoľvek iný ovplyvnil naše dejiny, trebárs aj výrokmi typu: „A keď už svetlo, čo je v tebe, je tmou, aká potom bude tma sama?!“ Svätý Valentín je v tomto smere špeciálny prípad. Jeho vrstvy vznikali takpovediac retrospektívne, no nič to nemení na ich pozoruhodnosti. Posúďte sami.
Valentínovia
Nie je to sviatok, ktorý nás sprevádzal od narodenia. Zjavil sa na scéne v deväťdesiatych rokoch a prvý, kto ho vzal na milosť, boli z pochopiteľných dôvodov tínedžeri. A obchodníci. Postupne sa v našej spoločnosti ako-tak udomácnil naprieč generáciami, no nemalá časť zostáva voči nemu odťažitá dodnes.
Niektorí ho považujú za nástroj na vytĺkanie peňazí, iným sa zdá gýčový a ďalším vyprázdnený. Niežeby láska nestála za oslavu, ale prečo by sa tak malo diať práve 14. februára? Inými slovami, Valentínu podľa ich názoru chýba zmysluplná identita, dostatočne silný symbolický náboj.
Zrekonštruovať dejiny tohto sviatku skutočne nie je jednoduché, ako dokazuje
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 81% na dočítanie.
Zostáva vám 81% na dočítanie.