Boh ochraňuj kráľovnú!/Pošli ju víťazne,/šťastne a slávne/dlho vládnuť nad nami... Slová hymny, ktorá sa už vyše 270 rokov rozlieha nielen nad samotnými Britskými ostrovmi, neboli azda pri žiadnom inom panovníkovi také výstižné.
Teda najmä ak sa pozrieme na posledný citovaný verš. Vďaka zhode okolností a priaznivému genofondu tak nielen v samotnej Británii, ale ani v krajinách takzvaného Commonwealthu, pravdepodobne nežije veľa ľudí, ktorí by si pamätali, že kedysi spievali iné slová
Slová oslavujúce kráľa. Lebo práve kráľovi (prvýkrát Jurajovi II., teda praprapraprapradedkovi Alžbety II.) boli pôvodne určené. Odvtedy poddaní spevom žiadali Boha o ochranu iba pre jednu kráľovnú.
Viktória sa síce dostala na trón tiež veľmi mladá, na rozdiel od svojej prapravnučky s ňou však na titul v podstate nikto nerátal, a tak nebola na vládu pripravená. Aj keď ani Alžbeta II. vlastne nemala prekročiť tieň princeznej. Ale poďme po poriadku.
Tretia, no bez šance
Keď sa Elizabeth Al...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
