Pandémia korony ochromila celé hospodárstvo a mnohé reštaurácie sa ocitli na kolenách. Sme už podľa vás z najhoršieho vonku?
Rozhodne áno. Vidím, ako sa správajú ľudia, ako sa cítia. Deväťdesiat percent zákazníkov k nám prichádza bez rúška. Každý drží rúško v ruke alebo ho má zložené na krku. Korony sa už neboja.
Stretávame sa večer po vašej službe v kuchyni a záhrada je preplnená. Máte to tak každý deň?
Keď je pekne, tak áno. Naša záhrada je v príjemnom počasí vždy plná.
Ako dlho ste vnímali naozajstnú pandémiu a krízu?
Asi dva týždne, potom už ľudia začali opäť chodiť na pivo, nezastavila ich žiadna korona.
Koľko dní ste boli zatvorení?
Ako asi jeden z mála podnikov, možno jediný v Bratislave, sme zostali otvorení stále.
Každý deň sme varili a vydávali jedlo cez okienko. Zo začiatku sme mohli mať otvorené iba od desiatej do tretej a tri týždne sme pracovali len ja s manželom.
Nevedeli sme totiž, čo nás čaká, zvažovali sme, že všetkým zamestnancom dáme výpovede, lebo sme nemali na výplaty. Pritom korona nás, ako záhradnú reštauráciu, zasiahla na začiatku sezóny. V zime to je biedne, ale na jar všetko odštartuje naplno, počasie bolo skvelé a my bežne varíme aj 120 obedov.
Zrazu sme urobili 15 obedov a v našej záhrade nesedel nik. Postupne sme zvolávali zamestnancov, rozdelili sme sa na tri zmeny – jeden bol za výčapom, druhý varil a tretí pendloval medzi nami a zákazníkmi, dával pozor, či všetci dodržiavajú odstupy a či majú rúška, bol skrátka policajtom.
Ako sa vám darilo dodržať bezpečnosť?
V pohode. Po troch dňoch takéhoto režimu sme mali policajnú raziu a zakázali nám čapovať pivo. Vrátili nás späť na začiatok, zamestnancov sme poslali domov a zostali sme tu opäť iba ja a manžel. Následne sme sa pustili do veľkého zisťovania, overovali sme si, ako je to vlastne s predajom piva, kontaktovali sme pivovary, starostku, hygienu, našich priateľov, ale nik nám nevedel povedať záväzné stanovisko.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.