Miloš Forman bol frajer, prezradil nevlastný syn slávneho režiséra Radim Kratochvíl

Čo sa vám vybaví ako prvé pri spomienke na Miloša Formana?

Hlboký hlas. Bicykel, dobré reštaurácie, televízny kanál CNN, cigara, mariáš... Výnimočný čas a výnimočné zážitky s človekom, s ktorým vás baví byť.

​Keď ste sa narodili, bol už v Amerike. Čo sa o ňom u vás doma hovorilo?

To súviselo s rôznymi tajomnými predmetmi, ktoré som doma nachádzal. Fajka, cena zo zahraničného festivalu, čiapky, mapa Paríža na celú stenu. Miloš bol skrátka akási tajomná entita, o ktorej sa u nás vždy hovorilo s rešpektom, ale bola ďaleko, až v Amerike.

Ako chlapec som bol zvedavý, kto to vlastne je. Lenže jediným kontaktom vtedy boli telefonáty na účet volaného – na Vianoce, na Silvestra. To bolo vždy niečo výnimočné, slávnostné.

Spomeniete si na svoje úplne prvé stretnutie s ním?

Jedno z úplne prvých prebehlo ešte v hlbokom komunizme. V roku 1983 sa v Prahe nakrúcal Amadeus. To som mal šesť rokov, takže je to skôr len obraz. Pamätám si žeriav na rohu Stavovského divadla a na ňom kameramana Miroslava Ondříčka.

Miloš sa tam niekde tiež pohyboval. Skutočne sme sa však stretli až po revolúcii, v roku 1990, keď ma moji bratia Petr a Matěj pribrali na výlet s Milošom na bicykloch. Začínalo sa v Nemecku, niekde pri Bambergu.

Tá cesta sa však nakoniec stala pamätnou, pretože sme došli do Paríža a z Paríža sa vydali na filmový festival do Karlových Varov. Pri Verdune sa k nám pripojil Milošov dobrý kamarát a spolupracovník, kostýmový návrhár, maliar Theodor Pištěk.

Chcete povedať, že ste takú diaľku najazdili na bicykloch? Forman ma takmer šesťdesiat ...

Nešli sme, samozrejme, úplne celú trasu na bicykloch, mali sme sprievodné vozidlo. Ale niekoľko stoviek kilometrov sme našliapali. Miloš bol v skvelej forme. A náš príchod v prvom slobodnom roku po Novembri na festival vo Varoch sa stal legendárnym.

To muselo byť privítanie ...

No práve. Vítal nás zástup ľudí s českými i americkými vlajočkami. A ja som sa tak hnal, že som vošiel do cieľovej rovinky prvý. Až ma museli upozorniť, že by bolo slušné zaradiť sa až za „starších pánov“, čo som potom urobil. Z toho príchodu existuje video, o všetkom mám dôkaz.

Režisér a scenárista Ivan Passer vo vašej knihe spomína, že Forman bol súťaživý vo všetkom, čo kedy robil, nech to bolo plávanie alebo futbal. Takže išiel aj na cyklovýlete vždy vpredu?

Miloš bol vždy samozrejmým vodcom výpravy. Vždy išiel prvý.

Za ním, ak bol s nami, Theodor Pištěk a potom ja. Zozadu všetko istil niektorý z mojich bratov. A ak sme mali sprievodné vozidlo, tak to sa pohybovalo na vopred dohodnutých úsekoch. Ale išli sme často aj s batôžkami pekne na nosiči, bez auta.

Miloš sa správal úplne prirodzene. Tešil sa na každú ďalšiu „hydrovačku“, čo boli prestávky tak po dvadsiatich kilometroch v nejakom väčšinou vidieckom bistre na minerálku Perriere so šťavou z čiernych ríbezlí zvanú cassis. K jeho „vodcovstvu“ patrilo aj to, že deň vopred vždy vytyčoval trasu.

Je pravda, že vaše výlety sa zakaždým končili v nejakej michelinskej reštaurácii?

Smer a vzdialenosť cesty sa pravidelne plánovali podľa michelinského sprievodcu reštauráci...