Pri predstave moslimského sveta sa máloktorému našincovi rozsvieti v hlave kontrolka s textom: tam určite bude ženám hej. To, že najväčšia moslimská krajina sveta Indonézia mala prezidentku už pred desiatimi rokmi, vie málokto.
Oveľa skôr si predstavíme zákaz šoférovania žien v Saudskej Arábii (medzičasom zrušený) či iránsku mravnostnú políciu. A presne medzi týmito „ťažkými váhami“ islamského konzervativizmu je na Arabskom polostrove učupený Dubaj, jedno zo siedmich kniežactiev tvoriacich Spojené arabské emiráty. Prečo by mal byť iný ako jeho susedia?
Odkedy si moderná história pamätá, vládli v Dubaji len muži a dbalo sa na dodržiavanie cirkevného práva šaría. Vidno to aj dnes. Hoci Emirátčania tvoria vo svojej krajine výraznú menšinu, spoznáte ich ľahko.
V Dubaji koncom minulého roku prebehol súboj o šachového majstra sveta a oni pôsobia ako vášniví fanúšikovia tejto hry – muži v bielom, ženy v čiernom. Neprekvapí ani tradičné postavenie žien – starostlivosť o rodinu a domácnosť.
Tento stereotyp sa začal narúšať
v 60. rokoch 20. storočia, keď s objavením ropy, rozvojom obchodu a so zahraničnými investíciami sa v Dubaji prvýkrát vo väčšom objavujú cudzinci.
Spočiatku ako odborníci a investori, neskôr ako manuálna pracovná sila. Výsledkom desaťročí turbulentného rozvoja je dnešný stav, keď Emirátčania tvoria vo vlastnej krajine značnú minoritu (okolo desať percent), základ obyvateľstva tvoria manuálni p...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.