Cieľavedomá šľachtičná Polyxena z Lobkovic: Vedela využiť svoj vplyv, ale aj ísť proti prúdu

Na Wikipédii má Polyxena uvedené povolanie dvorná dáma. Lichotilo by jej to?

Lichotilo. Niekedy v roku 1621 sa zdržiavala vo Viedni, kde bol čestným väzňom Kristián z Anhaltu mladší, ktorý hrdinsky bojoval za Fridricha na Bielej hore. Poznal ju a napísal si do denníka, že táto dáma je stará koketa, čo je presná citácia. Polyxena už vtedy mala vyše päťdesiat a myslím si, že začlenenie do dvorského sveta pre ňu bolo veľkým zadosťučinením. Jej predkovia totiž podobné postavenie mali tiež, ale po schudobnení rodu sa od viedenského dvora vytratili a ona bola jediná, ktorá túto zástavu zase zdvihla. Nemôžem zamlčať, že Anhalt mal iba 22 rokov.

O aký rod išlo?

Bola z rodu Pernštejnovcov, ktorí mali naozaj strašné dlhy a boli na taký život zvyknutí. Keď dostala Polyxena od svojho prvého manžela Viléma z Rožmberka roudnické panstvo, každý rok si požičiavala na jeho prevádzku.

Vilém z Rožmberka bol o veľa rokov starší. Nebol jej sobáš vzhľadom na jej finančné pomery trochu kalkul?

To je dobrá otázka, na ktorú možno odpovedať iba špekulatívne: určite to nemôžeme vylúčiť. Vydávala sa v dvadsiatich a on mal vyše päťdesiat. Dlhy Pernštejnovcov boli v státisícoch kôp grošov, čo bola obrovská suma, ale Rožmberkovci na tom boli podobne. Dostala však od neho veľmi drahé roudnické panstvo. No istú rolu v tom môže hrať aj to, že jej otec Vratislav z Pernštejna mal so svojou španielskou manželkou Máriou Manrique de Lara asi dvadsať detí. Z nich niektoré síce zomreli v detskom veku, ale pre všetky ostatné musel nájsť nejaké zaopatrenie. A Polyxena bola ich najstarší ženský potomok.

Téma

​Neprekážalo Polyxene byť už štvrtou Vilémovou manželkou?

Jeho predchádzajúce manželky boli ríšske kňažné, teda ženy veľmi vysoko sociálne postavené. Takže ako by sa im priblížila. A asi nemala problém s tým, že si vezme muža, ktorý už vtedy vyzeral, podľa portrétov, tak trochu ako starec.

A čo, naopak, motivovalo Viléma, aby si vzal Polyxenu?

Potomok. To je kľúčové. Keď tomuto veľmožovi dlho chýbal syn, hľadali sa mladé ženy, ktoré by dali Rožmberkovcom potomka. To sa nepodarilo a Vilémov mladší brat Petr Vok tak bol posledný Rožmberk, ktorý sa dožil dospelosti. Jeden z najmocnejších rodov českých dejín s ním vymrel.

Čo bolo na Polyxene na prvý pohľad nápadné?

Bola to veľmi pekná žena, ktorá prvýkrát ovdovela veľmi mladá. Trvalo potom desať rokov, než sa znovu vydala. Iste mala veľa nápadníkov, ale žila si životom, ktorý bol trochu nekonvenčný. Naozaj nebolo bežné zostať vdovou tak dlho, zvlášť v týchto vrstvách spoločnosti. Ona sa však asi naozaj rada rozhodovala len sama za seba. Bola schopná ísť proti prúdu a rozhodne si sama vyberala, koho si vziať. Jej matka sa ostatne zamlada zdržiavala na cisárskom dvore a tiež tam mala konflikty. A táto jej dcéra bola podobne nonkonformná.

Jej rodičia žili tiež rozmarne?

Áno. Pernštejnovci naozaj patrili k tým rodom, ktoré vôbec nechceli vedieť, čo pre nich môže znamenať zadlženie. Ich nákupy a investície nemali žiaden systém ani logiku. Stačí sa pozrieť na ich okázalý zámok v Litomyšli. Vôbec nemysleli na svoje dlhy a prestavali tam obrovské peniaze. A ani trochu im to neprekážalo.

Prof. PhDr. Jaroslav Čechura, DrSc. (68). Popredný znalec mikrohistórie, ktorá sa zaoberá životmi a vzťahmi obyčajných ľudí. Je profesorom českých dejín na Katolíckej teologickej fakulte Univerzity Karlovej. Narodil sa v Plzni, vyštudoval históriu, ekonómiu a dejiny umenia na Filozofickej fakulte UK, potom pracoval v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, následne sa stal šéfom Archívu Národného múzea a dlhé roky pôsobil ako profesor Ústavu českých dejín FF UK. Je autorom a spoluautorom stoviek odborných článkov a štyroch desiatok publikácií o českých krajinách v 14. – 18. storočí. Okrem iného Sex v době temna, Kriminalita a každodennost v raném novověku, Zimní král aneb české dobrodružství Fridricha Falckého, Historie českých spiknutí či životopisu Jakuba Krčína z Jelčan. Teraz vychádza kniha tridsiatich rozhovorov autora tohto interview s profesorom Čechurom V pavučinách času. Dobrodružný život našich předků. Michal Šula / MAFRA

​Patrila taká bezstarostnosť k dobovej mentalite?

U časti šľachty áno, ale aj dnes sú ľudia, ktorí majú desiatky miliónov dlhov a žijú úplne spokojne. Oni potrebovali ukazovať, že na to majú. Jeden z posledných pánov z Hradca za jediný deň vydal 110 dlžobných listín na státisíce, ktoré si požičal. Bol to taký hrbatý, skoro jednooký, krívajúci čudák, ktorý si dokázal požičať také závratné sumy. Mimochodom, aj štátny dlh vtedy najmocnejšieho Španielska narastal, napriek obrovským dodávkam zlata z Latinskej Ameriky.

Nehrá v tom rolu aj bombastický katolicizmus tej doby?

Určite. Viera a jej reprezentácia tam znamenala naozaj veľa. Polyxena bola napokon po matke španielska katolíčka.

Polyxena sa teda kvôli dlhom zo spánku nebudila?

Rozhodne nie. Nielenže mala obrovské dlhy, ale neplatila ani úroky. Bola schopná dvadsať rokov nezaplatiť ani groš. Na ňu si veritelia netrúfli dotierať, jednak kvôli jej postaveniu, jednak kvôli jej – povedzme – diplomatickým schopnostiam.

Chcete naznačiť, že bola intrigánka?

Z korešpondencie, ktorú v španielčine viedla so svojím druhým manželom Zdeňkom Popelom z Lobkovic, by sa dalo usúdiť, že si dokázala vyjednať veľmi výhodné podmienky. Napríklad na pôžičkách z roku 1610 sa do roku 1628 nezmenilo vôbec nič. Ani sa nezmenšili, takže ich nesplácala, ale ani nenarástli, čo by podľa zmlúv, kde boli jasne dané úroky, mali. Takže tam bolo niečo nezdravé. Možno nejaký nátlak, možno sľuby, ťažko povedať.

Šľachtičná Polyxena známa ako z Lobkovic, po prvom sobáši sa však volala z Rožmberka a rodená bola z Pernštejna. Narodila sa v roku 1566 a zomrela 24. mája 1642. Wikimedia Commons

​Ona sa na tých obchodoch podieľala?

Áno, jej úloha pri dojednávaní pôžičiek alebo kúpy bo...