StoryEditor

Diagnóza: nešofér s vodičákom: Smutné aj úsmevné príbehy ľudí s fóbiou z vedenia auta, spoznávate sa v nich?

Prečítajte si článok publikovaný v HN magazíne, ktorý vychádza každý piatok ako príloha k Hospodárskym novinám.

Vodičský preukaz vlastním vyše dvadsať rokov. Ale neprajte si, aby som vás musel odviezť autom ďalej ako dvadsať metrov. Presnejšie povedané: neprajte si, aby nás osud zviedol do tiesnivej situácie, keď by vás napríklad ranila mŕtvica mimo civilizácie a ja by som bol široko-ďaleko jediný, kto vás môže neodkladne odviezť do nemocnice.

​To s výčitkou hovorím aj svojim rodičom, ktorí sa kedysi stali súčasťou tragikomického sledu udalostí s výsledkom, že už si za volant netrúfam. A odmietam to. A takto sa to začalo.

Smiech na zadnom sedadle

V maturitnom ročníku k nám raz do triedy napochodoval pán z autoškoly. „Mať vodičák je normálna nutnosť a hromadne dostanete zľavu,“ vyzval nás. Do kurzu sme sa zapísali s identickou samozrejmosťou, ako sme sa kedysi kolektívne zapísali na tanečnú

V malomeste to tak bývalo zvykom. Vodičák som urobil bez problémov na prvýkrát, darček pod stromček. Prvý paradox: už o tri dni som na Vianoce dostal od otca vyslúžilý fiat, s ktorým práve dojazdil.

Bol som tak dokonca prvým majiteľom auta v našej triede, ale nikdy som sa v ňom nezviezol. Malo to háčik: na fiate bolo nutné čosi opraviť, aby bol pojazdný. Čo som nejako odkladal, príprava na maturitu mala prednosť v jazde.

Potom dostali prednosť prijímačky na vysokú, následne dovolenka a nakoniec nástup na vysokú do Prahy. A tam pred fakultou aj tak nešlo parkovať – tak čo by som dochádzal autom? Nezmysel.

Nakoniec som ochotne kývol na ponuku, nech si ten vrak za pár stoviek odtiahne záujemca o súčiastky. Práve uplynulo prvé výročie od momentu, keď som šoféroval naposledy, pod dohľadom dopravného komisára.

Doma ma za volant nepúšťali. Naša zelená felícia bola až príliš cenným nástrojom rodinnej mobility, nesmela prísť k ujme. „Dnes tam musíme dôjsť rýchlo, vyskúšaš si to inokedy, keď sa nebudem tak ponáhľať,“ znelo stereotypné vysvetlenie rodičov, prečo opäť musia šoférovať oni. Netrápilo ma to.

V tom čase by som si do prevádzky aj tak už netrúfol. Raz pri nedeľnom výlete si otec spomenul, že dnes sa výnimočne neponáhľame. Zažijem vodičsk...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2022-01-27 13:37:05 - Feat.: 0 - Title: Dobré vzťahy účinkujú lepšie ako lieky. Prečo teda stále zlyhávame? 02 - Modified: 2022-01-31 14:11:27 - Feat.: 0 - Title: Zahováranie, útok, prekrúcanie: Takto s nami v diskusii, v práci, obchode aj politike manipulujú 03 - Modified: 2022-02-18 16:54:06 - Feat.: 0 - Title: Upratovačka nie je len pani s handrou: Čo všetko zažívajú a s akými typmi ľudí sa musí potýkať? 04 - Modified: 2022-02-11 10:46:42 - Feat.: 0 - Title: Rozvinú, zmenia, vyriešia, odomknú potenciál. Svetu vládne mánia koučov a sebazlepšovania sa
01 - Modified: 2024-04-22 22:00:00 - Feat.: - Title: Nutričná poradkyňa: Nie som prísny typ poradcu, aj malé zmeny totiž môžu mať veľký efekt (aj) na zdravie 02 - Modified: 2024-04-19 22:00:00 - Feat.: - Title: Dopravné značky, ktoré musia vodiči dokonale poznať. Mnohí však zaváhajú 03 - Modified: 2024-04-18 22:00:00 - Feat.: - Title: O feminizme, inceloch a strachu: Muži strácajú pôdu pod nohami, necítia sa dobre, sú osamelí, nepochopení 04 - Modified: 2024-04-16 22:00:00 - Feat.: - Title: Sociologička: Mám strach, že smerujeme k autokracii. Červená kontrolka bliká, politické signály sú varovné 05 - Modified: 2024-04-10 09:03:57 - Feat.: - Title: Minulosť a budúcnosť ľanu a konopy: Látky, ktoré nevyšli z módy od praveku
menuLevel = 2, menuRoute = style/osobnosti, menuAlias = osobnosti, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
23. apríl 2024 11:16