Sektor, na ktorý sa zameriava vaša firma – teda pestovanie plodín v skleníkoch a vo fóliovníkoch –, rastie veľmi rýchlo. Čo spôsobuje ten dopyt?
Klimatická zmena. Čím ďalej, tým ťažšie je pestovať ovocie a zeleninu pod šírym nebom pre veľké výkyvy teplôt. Napríklad tento víkend (druhý aprílový, pozn. red.) bolo v noci mínus tri, už nám aj pomrzli nejaké stromy, teraz cez deň máme dvadsať. Ďalší víkend má zas podľa predpovede snežiť. S klimatickou zmenou súvisia aj škodce a choroby. Keďže v zime pôda nedostatočne zamrzne, škodce sa množia.
Do skleníka sa nedostanú?
Je to málo pravdepodobné. V skleníku môžu byť napríklad siete na oknách, aby doň nevletel žiadny hmyz. Vďaka tomu netreba v rámci neho používať pesticídy alebo insekticídy. Ak sa aj náhodou nejaký škodca rozmnoží, možno v skleníku oveľa lepšie pracovať s bioochranou – napríklad sa nasadí lienka či iný ochranný hmyz alebo rastliny. V skleníku a vo fóliovníku môžete mať všetko pod kontrolou. Je tam riadená klíma, závlaha, dávkovanie živín.
Je skleník nezávislý od počasia?
To teda nie. Keď je vonku mínus dvadsať, tak ho musíte vykúriť na plus dvadsať. Takže treba investovať veľa tepelnej energie. Sklenikári, ktorí pestujú v zime paradajky alebo zeleninu, zas potrebujú rovnako veľa svetla ako v lete.
Ale keď je človek ochotný dosť investovať, dokáže v skleníku vytvoriť akékoľvek podmienky?
Samozrejme. Vždy, keď navrhujeme skleník, pýtam sa, o akú lokalitu ide. A keď mi povedia, že tam teplota klesá aj na mínus 25, musím byť skleník schopný navrhnúť tak, aby som aj v takomto mraze dokázal dosiahnuť optimálne podmienky pre rastliny. Takže sme limitovaní geografickou polohou a počasím. V zásade však možno postaviť skleníky kdekoľvek – nachádzajú sa v Nórsku aj na Sibíri. Je to otázka financií a zdrojov tepla, vody a elektriny.
Slováci sú ochotní priplatiť si najmä za skleníkové paradajky, nie?
Áno, chceme jesť slovenské paradajky, hoci vychádzajú drahšie ako španielske.
Lebo sú chutnejšie?
Presne tak, pretože sú zbierané pri 95-percentnej zrelosti. Kým tie španielske sú zbierané pri 60-percentnej zrelosti a následne sa striekajú, aby dozreli v kamióne.
Toto je hlavný benefit plodín zo skleníkov?
Áno, a ešte nulová uhlíková stopa. V súčasnosti kamióny prevážajú zeleninu krížom-krážom, no predstavte si, že by priamo na streche tejto reštauráci...
Zostáva vám 85% na dočítanie.