„Cítime prichádzať maliara jemnej, hĺbavej duše. Z jeho obrazov vyráža tichá tragika po čomsi neuskutočniteľnom, vnútorná rozorvanosť a melanchólia,“ napísal po vstupe dvadsaťročného Mariána Čunderlíka na výtvarnú scénu dobový publicista Július Horváth.
Nesporne mal pravdu. Bez citlivosti a hĺbavosti by nepriniesol do nášho umenia toľko nových a zásadných impulzov. Netvoril by obrazy, ktoré kritici nazývali „ikonami 20. storočia“. Popri svojej jemnosti však bol Marián Čunderlík aj pozoruhodne solitérsky, zásadový a neoblomný.
Obrazy z jeho života a ukážku diel si pozrite v galérii:
„Bol dosť priama a prudká povaha, hovoril, ako to cítil,“ opisuje svojho otca pre HN magazín výtvarníčka Marianna Čunderlíková. „Kolujú historky, že keď bol večierok a prišiel naň komunista, zdrapol ho za golier a vyhodil von z dverí. Alebo keď niekomu daroval obraz a zistil, že je v strane, prišiel a zvesil mu ho zo steny.“
Obdobie, v ktorom žil, pritom vyžadovala konformizmus viac než čokoľvek iné. A do toho sa Marián Čunderlík nedokázal vtesnať. „Zložité okolnosti vtedajších čias však nevysvetľujú všetko,“ komentuje jeho životný príbeh aj výtvarný teoretik Juraj Mojžiš.
„Čosi bolo aj v Čunderlíkovi samotnom. Vždy sa nejako dištancoval od očakávaného normálu. Najmä sa mu nedarilo – či už nemohol, alebo nechcel – začleniť sa bez zvyškov do vlastnej generačnej vrstvy, či už oficiálneho kurzu, ba na dlhšie ani do nejakej tvorivej skupiny. Akékoľvek grupovanie pokladal vždy väčšmi za príťaž ako za odľahčenie vlastnej zodpovednosti.“
Zrod výtvarníka
Jedno je isté – umením intenzívne žil už od mladosti. Ako tínedžer v gratulačnom liste otcovi napísal, že maliarstvo a divadlo
by boli docielením všetkých jeho túžob. Bavila ho aj poézia a sám tvoril originálne,...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.