Archeológ a historik Branislav Kovár: Západ ešte nie je na svojom konci

Zánik civilizácií je atraktívna téma, ktorej sa venuje mnoho svetových archeológov a historikov. Čo vás motivovalo pridať sa k nim?

​Na archeologickom výskume v guatemalskej džungli sa mi dostal do rúk preklad knihy amerického archeológa Josepha Taintera o kolapsoch zložitých spoločností. A keďže som bol priamo na mieste zaniknutej civilizácie starých Mayov, otázky, ktoré som si po prečítaní knihy začal klásť, sa ešte viac zvýraznili. Chcel som ich vyriešiť. Výsledkom je kniha Sila zániku, ktorú som koncipoval tak, aby si ju mohli prečítať vzdelanejší laici, ale aj odborníci. O kolapsoch vychádza naozaj mnoho publikácií, ale na slovenskom knižnom trhu ich je málo. Aj toto bolo pre mňa motiváciou.

Aké je to, byť na mieste zaniknutej civilizácie? Vyvoláva to úzkostné pocity?

Nemám úzkostné pocity. Zúčastnil som sa na viacerých výskumoch, som súčasťou archeologickej misie v Kuvajte, spoluvedúcim výskumu v Sudáne, čiže so zaniknutými civilizáciami prichádzam do styku často. Mám voči nim rešpekt, ale k týmto témam pristupujem skôr ako vedec. Nevyvolávajú vo mne úzkostné pocity.

Zato však intenzívne otázky.

To áno. Človeku napadá – akí boli vyspelí, a predsa zanikli. Prečo to nezvládli?

Nie sme na tom podobne? Zvládneme to? Emócie vo mne v Guatemale či Sudáne vyvoláva však najmä dnešná situácia. Keď vidím chudobných ľudí, ako žiadajú o prácu na archeologických výskumoch.

Názov knihy Sila zániku neznie vyslovene negatívne. Bol to zámer?

Áno. Ani samotné slovo kolaps nemá vyslovene negatívny obsah. Rovnako ako viacerí ďalší bádatelia ho považujem za transformáciu. Spoločnosť niekedy prejde z jednej úrovne na druhú, niekedy zo zložitejšej na jednoduchšiu, inokedy aj naopak. Kolaps je v prvom rade zmena. Jedna česká kniha o kolapsoch sa začína aj končí vetou: „Niečo krásne sa končí, niečo krásne sa začína.“ Samozrejme, tú zmenu môžu sprevádzať veľké tragédie – spojené so smrťou či zastavením ekonomického rastu. Čiže nie je to niečo úplne pozitívne, ale nemusíme sa na to pozerať ani ako na čosi vyslovene negatívne. Pri kolapsoch do veľkej miery záleží aj na tom, na ktorej strane ste. Pád Západorímskej ríše znamenal pre Rimanov určite tragédiu, ale pre germánske kmene, ktoré si na jej území založili nové kráľovstvá, zase presný opak.

Kolaps ktorej civilizácie je pre vás najfascinujúcejší?

Najviac ma, samozrejme, zaujíma Západorímska ríša, je mi istým spôsobom najbližšia. Máme o nej dostatok informácií, vieme približne dedukovať, čo sa stalo. Zaujímajú ma však aj kolapsy menších spoločností – napríklad zánik vikinského osídlenia v Grónsku či osídlenia na Veľkonočnom ostrove. Fascinujúce sú pre mňa aj spoločnosti, ktoré dokázali kolaps oddialiť – ako napríklad západná Európa v stredoveku, k...