Kedy ste dostali svoj prvý počítač?
Nepamätám si presne rok, ale mal som asi desať rokov a dostal som Didaktik Gama, ktorý bol na kazety. Hral som na ňom hry a na programe Art studio som kreslil. Možno sa budú čitatelia čudovať, ale kreslil som bez myši, ktorá pre Didaktik nebola, iba prostredníctvom klávesnice. Toto bol môj prvý dotyk s počítačovou grafikou. Bola síce predpotopná, ale mne pripadala úžasne, najlepšia na svete, nič iné som nepoznal. Popri tom som si stále kreslil na papier a niekedy v pätnástich som začal robiť grafity a postupne som sa dostal k Photoshopu.
Vrátim sa ešte k tomu Didaktiku. Keď sa naň pozriete spätne, opantal vás a zadefinoval vaše budúce povolanie?
Absolútne ma fascinoval. Pamätám si, ako som si listoval v rakúskych časopisoch a tam stáli osobné počítače typu 286 alebo 386 za 20-, 30-tisíc šilingov, to bolo hrozne veľa peňazí. Musel som si vystačiť s Didaktikom, nič iné neprichádzalo do úvahy. Vtedy som skúšal aj prvý programovací jazyk Basic. S kamarátom, ktorý mal Didaktik M, sme si vymieňali a nahrávali kazety. V treťom ročníku sa mi podarilo prehovoriť rodičov, aby mi kúpili prvé PC-čko s CD-ROM-kou. Zohnal som si Photoshop aj 3D programy, v tom čase ešte nefungoval internet, a robil som všetko sám systémom „pokus – omyl“.
V galérii si pozrite fotografie Vlada Valoviča aj jeho práce:
Je pravda, že ste začínali ako grafik v regionálnych novinách?
Po strednej škole som išiel na vojnu, aby som ju mal z krku, sám som im pri odvode povedal, aby ma volali čo najskôr. Potom som pracoval ako grafik v Bratislave v inzertných novinách Market a neskôr v regionálnych novinách. Zobrali ma na základe portfólia a prvýkrát som začal naozaj využívať svoje grafické znalosti.
Čo by ste si vtedy asi pomysleli, keby vám niekto povedal, že prejde pár rokov a vy budete robiť v Hollywoode na tých najväčších a technicky najnáročnejších filmových trhákoch?
Asi by som sa dobre pobavil. Veľmi som túžil po práci v reklame, páčilo sa mi napríklad 3D logo Markízy, také som chcel urobiť aj ja. Vôbec som však netušil, ako to v televíznom a reklamnom svete funguje, a vlastne ani to, ako sa takáto grafika robí. Vymyslel som si, že pôjdem študovať grafiku do Austrálie do Sydney, len najskôr som si musel na cestu a na školu zarobiť. Išiel som na zárobky do Londýna, kde som pochopil, že bude pre mňa jednoduchšie, ak si nájdem školu tam. V roku 2008 som si zobral úver a naozaj aj nastúpil na školu vizuálnych efektov.
Bol to dobrý nápad?
Ten najlepší. Keby som nebol šiel študovať, určite by som nerobil to čo dnes. Škola mi poskytla veľký hnací motor. Mal som 25 rokov a povedal som si, že buď to urobím teraz, alebo už nikdy. Dnes viem, že sú aj iné možnosti, vtedy som o ničom lepšom nevedel.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.