Už pred covidovou pandémiou prichádzala často na pretras pandémia osamelosti. Prieskumy však ukázali, že od polovice minulého storočia podiel ľudí trpiacich osamelosťou nijako radikálne nevzrástol. Pohybuje sa medzi šiestimi až trinástimi percentami populácie. Ale ako pribúda obyvateľov planéty, rastú aj absolútne počty osamelých.
A to je bezpochyby znepokojujúca správa, pretože dlhodobá osamelosť človeka devastuje. Podľa niektorých výskumov skracuje ľuďom život rovnako ako chronické civilizačné ochorenia, napríklad cukrovka alebo vysoký krvný tlak.
Na druhej strane prieskum BBC zameraný na spôsoby trávenia voľného času ukázal, že medzi najobľúbenejšie patria kratochvíle, ktorým sa dá venovať osamote. V prvej päťke sa popri čítaní, prechádzkach, ničnerobení či počúvaní hudby umiestnil aj čas trávený v ústraní.
Niekedy sa naša slabosť pre samotu odôvodňuje faktom, že si potom o to viac užívame spoločnosť iných ľudí. Je to podobné, ako keď vyhladneme a potom nám viac chutí. Samota však prospieva spoločenskému životu aj inak. Osamote sa často venujeme „snívaniu s otvorenými očami“.
Toto na prvý pohľad bezúčelné túlanie myšlienok je pre nás veľmi dôležité, pretože nám pomáha usporiadať informácie uložené do pamäti alebo lepšie pochopiť emócie druhých ľudí. Paradoxne sa tak vo chvíľach osamenia pripravujeme na lepšie zvládanie spoločenských vzťahov.
Samota a tvorivé myslenie
Mnohým ľuďom samota vyhovuje a vyhľadávajú ju cielene. Americký psychológ Gregory Feist zo San Jose State University, ktorý sa dlhodobo zaoberá ľudskou kreativitou, dospel k záveru, že pre ľudí s vysokými tvorivými schopnosťami býva typická nezávislosť.
Tá sa na jednej strane prejavuje nízkym rešpektom k spoločenským normám, na druhej strane záľubou v samote. „Najvýraznejším rysom kreatívnych ľudí je ich nižší záujem o spoločenské vzťahy,“ hovorí Feist a dodáva,
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 67% na dočítanie.
Zostáva vám 67% na dočítanie.