Herečka Chantal Poullain: Bolek humorom prekonával všetky zákazy

Nie ste urážlivá?

Nie, nie som.

To je dobre. Viete, čo sa hovorí o Francúzsku? Že by to bola krásna, naozaj skvelá krajina, keby v nej neboli Francúzi.

(hlasno sa rozosmeje) To som ešte nepočula, aspoň nie takto ostro. To ma pobavilo, a niečo na tom bude. (znova sa smeje) Je pravda, že Francúzi nadovšetko milujú svoju krajinu, sú presvedčení, že je vo všetkom najlepšia, milujú aj svoju reč. Napríklad môj otec vždy hovorieval: „Prečo by som mal jazdiť niekam do cudziny, veď tam tí blbci nehovoria po francúzsky.“ Takže chápem, že sa toto o Francúzoch hovorí.

Zahraniční turisti to u vás niekedy nemajú úplne ľahké, ak neovládajú francúzštinu.

Keď moji kamaráti idú do Francúzska, radím im: „Hlavne povedzte aspoň jedno dve tri francúzske slová a pritom nejako mávajte rukami, jednoducho sa snažte.“

Pomáha to?

Francúzi na to reagujú pozitívne. Keď na nich však okamžite rozprávate po nemecky alebo po anglicky, sú trošku arogantnejší. Majú v sebe veľkú hrdosť, čo je vlastne nádherné. Koľkokrát mi už napadlo – škoda, že si Česi nevezmú kúsok našej hrdosti, niekedy totiž nedoceňujú svoje národné zlato – veľké kultúrne bohatstvo a túžbu národa po umení, ktoré ma okúzľovala. Prežili ste za komunizmu ťažké časy, ale na svoju krajinu môžete byť hrdí. Oproti svetu je tu raj. S Francúzmi sa niekedy hádam, keď stále hovoria my, my, my, ale to je v podstate celá ich história. My stále bojujeme za svoju vlasť, niekedy je to až prehnané, ale je to tak dobre. Takže tomu, kto hovorí, že Francúzsko by bolo nádherné, keby tam neboli Francúzi, odpoviem: No áno, ale Francúzsko by bez nich nebolo Francúzskom.

Povedali ste, že vás okúzľovala naša túžba po kultúre. Dáte mi príklad?

Prišla som do Československa na začiatku osemdesiatych rokov, v čase zákazov a neslobody. O to viac ma fascinovalo, ako Česi prostredníctvom kultúry vyjadrovali svoju túžbu žiť slobodne. Napríklad divadlo o tom vypovedalo neuveriteľne silno, ľudia potrebovali dostávať odkaz a povzbudenie, predstavenia boli stále vypredané.

Hovoríte predovšetkým o hrách Bolka Polívku, za ktorým ste sa prisťahovali?

Bolek bol génius, vedel humorom prekonávať všetky zákazy.