Milošovi Kopeckému sa podarilo zdanlivo nemožné: získal si obľubu ako predstaviteľ záporných hrdinov. Keď konečne hral aj kladnú postavu, doktora Štrosmajera v seriáli Nemocnica na kraji mesta, stal sa miláčikom národa. Je známe, že pri písaní scenára myslel Jaroslav Dietl na Miloša Kopeckého.
Ale... Zaujímavé svedectvo zanechal režisér Jaroslav Dudek: „Keď Dietl videl prvý diel, vyhlásil, že niečo také žoviálne si u Štrosmajera nepredstavoval, a bol rozladený. To nemôžeme pustiť, rozhorčoval sa. Nakoniec bol, samozrejme, spokojný, pretože vývoj postavy je vďaka Kopeckému jednoducho skvelý.“
A hoci sa slávny herec naoko hneval, že kvôli nemu prehliadajú kritici aj diváci iné roly, Jaroslav Dudek to opäť koriguje: „Viete, Miloš sa v Štrosmajerovi tak trochu videl. Bral ho ako šťastného a vnútorne slobodného človeka. Aj preto ho zahral tak parádne.“
Najmä nie kožušník!
Miloš Kopecký sa narodil takmer pred sto rokmi, 22. augusta 1922. Pochádzal z dobre situovanej rodiny. Otec – kožušník – vlastnil salón neďaleko Václavského námestia. Matka, bývalá modelka, sa neskôr uplatnila ako klobučníčka. Vie sa tiež, pretože sa tým netajil, že Miloš nenávidel školu a že gymnázium musel opustiť už v prime.
Nezastieral, ba skôr sa tým chválil, že sa nevedel biť a že nerád športoval. A že už od útlej mladosti spoznával „bahno veľkomesta“. Lenže prišla okupácia, otec sa zbabelo rozviedol s jeho mamou a tá musela ako Židovka odísť do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nevrátila.
Obraz mamy, ako odchádza do transportu, prenasledoval Miloša Kopeckého po celý život. Aj jemu ako polovičnému Židovi hrozil pracovno-trestný tábor. Túlal sa po Prahe, všadeprítomné nebezpečenstvo zaháňal bohémskym životom. Nakoniec však, našťastie až v roku 1944, ho predvolanie do pracovného tábora neminulo a posledný rok vojny staval železnicu v Bystrici pri Benešove.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.