Začnem od vety, ktorú ste povedali ešte pred rozhovorom: kto nemá poriadok v emóciách, nemá poriadok ani vo financiách. Je to vaša prax, alebo ide o teóriu?
Túto oblasť skúma behaviorálna ekonómia. A áno, potvrdzuje sa mi v praxi. Ľudia robia racionálne rozhodnutia, keď sú v pokoji. Emócia je však evolučne staršia – a silnejšia. Pri skratových alebo rýchlych situáciách dominuje ona, hoci si ľudia myslia, že sa rozhodujú racionálne. Ľudia pod jej vplyvom riešia to, čo akútne chcú, a nie to, čo potrebujú.
Vy teda dávate emócie do zátvorky a ukazujete ľuďom racionálne jadro situácie, v ktorej sa nachádzajú?
Áno, mojou snahou je byť pre ľudí koučom v osobných financiách. Na jednej strane prezentovať tvrdé čísla, dať spätnú väzbu a ukázať perspektívu, ktorú nevidia alebo ani nechcú vidieť. Na druhej strane predstaviť riešenie, ako situáciu zlepšiť. S očakávaním, že sa tým naštartuje ich ratio, ktoré postupne utlmí emóciu.
Notorickou chybou v oblasti financií je, že si neodkladáme dosť peňazí. Čo sa v súčasnosti považuje za ideálny stav?
Tretina príjmu, ale k tomu sa málokto dopracuje – mnohí si to ani objektívne nemôžu dovoliť. Treba však začať s nejakým akceptovateľným podielom z príjmu. Na začiatok aspoň s desiatimi percentami, tento podiel dlhodobo držať a postupne zvyšovať. V tom prípade je jedno, či zarobím 500 alebo 5 000 eur. Vždy si odložím rovnakú percentuálnu položku adekvátnu svojim príjmom. Teraz je to dosť zaujímavé v súvislosti s infláciou, ktorá sa zatiaľ na príjmoch neprejavila, ale pravdepodobne sa prejaví. Ak si niekto začal odkladať pred pár rokmi
Zostáva vám 88% na dočítanie.