„Je možné odporučiť mi akýkoľvek dom obývaný duchmi, kdekoľvek v Spojenom kráľovstve, kde nikto nemôže bývať, jesť, piť, stáť, ležať alebo spať bez toho, aby ho obťažovali duchovia?“ Túto starostlivo formulovanú otázku vyslal spisovateľ Charles Dickens v roku 1859 špiritistovi a spisovateľovi Williamovi Howittovi. Obydlie, po ktorom túžil, chcel navštíviť so svojím priateľom Johnom Hollingsheadom.
Keď mu „duchár“ naozaj ponúkol dva domy, spisovateľ potvrdil, že nehovoril do vetra. Do prvého, polorozpadnutej pivnice v Holborne, sa však vybral iba Hollingshead. Vrátil sa roztrpčený a Dickensovi hlásil, že tam strašia iba „pohľadávky pivovarníkov a liehovarov“.
Do druhého obydlia v Cheshunte už šli obaja. Neobišli ani tam, budova vôbec neexistovala. Namiesto toho si vraj dali dobrý obed. Hlboký záujem o prízraky, strašidlá, duchov, fantómov a zjavenia však Charlesa Dickensa neopustil. Venuje sa mu aj londýnska výstava v Múzeu Charlesa Dickensa, v dome, kde spisovateľ so svojou rodinou žil koncom tridsiatych rokov devätnásteho storočia.
Opatrovateľka nemala zľutovanie
Prvýkrát sa s hororovými príbehmi stretol už ako malý. Mohla za to jeho opatrovateľka. „Volala sa Mercy, v preklade teda „zľutovanie“ či „milosrdenstvo“, hoci so mnou žiadne zľutovanie nemala,“ spomínal neskôr spisovateľ.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.