Priatelia mu hovorili Gégé. Jeho vysoká postava, vzpriamené držanie tela a hlas, ktorý bol taký nabitý emóciami, uvádzal do úžasu a často viedol priamo k slzám. Zosobňoval ideál mladosti, jeho postavy napokon tento punc vedome niesli: bol hovorcom generácie, ktorá práve opustila zákopy druhej svetovej vojny, prahla po šťastí a radosti.
Dnes, keď si Francúzi – ale aj širšia kultúrna svetová verejnosť – pripomenuli 4. decembra jeho meno, je v ňom stále neurčitá clivosť, bolesť, ale aj iskra nádeje. Aj keď poňatie jeho herectva ako tvorivého kolektívneho diela a poetického výrazu (najmä v divadelnom poňatí Jeana Vilara a Národného ľudového divadla TNP) sa zdá zabudnuté, niektoré roly, obzvlášť tie filmové (u nás notoricky najviac Fanfán Tulipán), žijú ďalej.
A s nimi aj Gérard Philipe. Už našťastie dávno neplatí, čo o ňom povedal François Truffaut, jeden z predstaviteľov francúzskej filmovej novej vlny, ktorý nemal rád jeho „hru na poéziu“. Tú príliš evidentnú snahu urobiť pre herca text inteligentným.
Truffaut napísal: „Keď počujem Gérarda Philipa recitovať básne, chápem, že si niekto dokáže predstaviť, ako by mohol herca uškrtiť.“ Gérard Philipe zomrel v novembri 1959 nečakane vo veku 36 rokov na rakovinu pečene. Anne Philipová po jeho úmrtí, v roku 1963, napísala knihu s názvom, ktorý dokonale zrkadlí jej žiaľ: Kratšie ako vzdych.
Matkina stávka na synovu trinástku
Gérard Philipe sa narodil ako Gérard Albert Philip dňa 4. decembra 1922 v juhofrancúzskom Cannes v rodinnej vile Les Cynanthus. Koncovku „e“ v priezvisku, ktoré nemení jeho výslovnosť, mu dala matka Mária Elisa,
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.