Máte rada zimu a sneh?
Áno, najmä keď som na horách a môžem ísť napríklad lyžovať. Mám rada zimu, ale skôr v prírode a keď môžem športovať.
Takže Mrázika by ste v lese rada stretli?
V lese určite. V meste sneh nejako zvlášť nepotrebujem, lebo dosť veľa jazdievam a vždy je lepšie, keď sú suché cesty. No neprekážajú mi ani zasnežené.
„Oh, Ivan, čo to máš na líci? Akoby ti nanovo medvedia srsť vyrastala... Neboj, dám pozor, aby ti znovu nenarástla...“
(smiech) ... toto poznám.
Priznávam, že celé pasáže z Mrázika, ale aj z ďalších vianočných rozprávok poznám naspamäť, lebo ich pozerávame od detstva roky. Pamätáte si dodnes texty svojich rolí?
Áno, dokonca i pesničku z Mrázika. Keď sme nedávno nakrúcali spot pre Ukrajinu, tak som si ju pohmkávala a režisér si ma nahrával na mobil, lebo sa mu to páčilo (úsmev). Takže áno, pamätám, ale tiež hlavne preto, že to ide každé Vianoce a televízor máme cez sviatky zapnutý ako kulisu.
Ako ste sa vlastne dostali k dabovaniu nielen Mrázika, ale všeobecne?
Veľmi kuriózne. Môj otec mi v detstve daroval plný kufor nádherných, ručne vyrezávaných bábok a ja som hrávala pre celé sídlisko panelákové divadielko. Chodilo sa naň k nám pozerať čoraz viac a viac detí, až sa o tom dopočul nejaký produkčný filmu Predjarie, ktorý niekde v okolí býval. Mala som vtedy desať rokov, ten pán prišiel k nám, pozrel si divadielko a potom poprosil moju mamu, či by ma pustila na konkurz do chystaného filmu. Konkurz som napokon vyhrala, ale najmä vďaka tomu, že som sa veľmi podobala na Zdenku Grúberovú, keď bola mladá.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 87% na dočítanie.
Zostáva vám 87% na dočítanie.