John Charles Cutler patril medzi rešpektovaných lekárov a profesorov. Až po jeho smrti vyšli na povrch detaily o zločinných experimentoch na ľuďoch, ktoré viedol v 40. rokoch v Guatemale, píše týždenník 5plus2.
Bol to tak trochu paradox dejín. V čase, keď v Norimbergu prebiehal od jesene 1946 do leta nasledujúceho roku súd s nacistickými lekármi, ktorí sa podieľali na programe eutanázií a v koncentračných táboroch vykonávali zvrátené experimenty na väzňoch, sa v stredoamerickej Guatemale odohrávali iné lekárske pokusy. Tentoraz však pod vedením Američanov.
A až o desiatky rokov neskôr sa o ich vtedajšom konaní hovorilo ako o „zločine proti ľudskosti“. Motívom k neetickým experimentom bola snaha nájsť vhodné postupy liečby smrteľne nebezpečných pohlavných chorôb.
Obzvlášť syfilis a kvapavka boli v prvej polovici 20. storočia v USA veľkým problémom. Choroby sa šírili hlavne v chudobnejších, prevažne černošských vrstvách obyvateľstva. Pacientov, pre ktorých v tom čase neexistovala efektívna liečba, pribúdalo po desiatkach tisíc.
Napríklad počas prvej svetovej vojny bol v amerických ozbrojených silách práve syfilis jednou z troch najčastejších príčin prepustenia z armády. A choroba vyčíňala u mužstva aj počas druhého svetového konfliktu.
Aj preto Američania krátko po ňom rozhodli o spustení výskumu, ktorý však pre svoju neetickosť – ba priam zločinnosť – nemohol byť vykonaný na území USA.
Smrť ako cena za sex
Projekt je dnes známy pod označením „Guatemalský experiment“ a odohrával sa v rokoch 1946 až 1948. Spojené štáty sa vtedy vďaka peniazom zo špeciálneho grantového programu „dohodli“ s guatemalskými úradmi a stredoamerickou zdravotnou organizáciou Pan American Sanitary Bureau na tajnom projekte, počas ktorého malo byť preukázané, či a ako úspešne sa dá syfilis a kvapavka liečiť novým typom penicilínu.
Aby boli výsledky výskumu uspokojivé, lekári potrebovali priebeh choroby a (ne)liečenie sledovať hneď od chvíle, keď sa človek nakazí.
Zostáva vám 51% na dočítanie.