Bábätko nesmie spať na bruchu, ani s rodičmi. A perina či hračky do postieľky nepatria, tvrdí lekárka

Pediatria vraj bola odjakživa vaším vysneným odborom. Z akého dôvodu?

To je zaujímavá otázka. Som v tomto ohľade asi trochu rarita, pretože väčšina študentov medicíny skôr nevie, v ktorom odbore skončí. Ujasní si to až v piatom či v šiestom roku štúdia. Ja som na medicínu išla s vedomím, že by som chcela pracovať s deťmi a venovať sa pediatrii. Medicína vie byť v mnohých odboroch neuspokojivá. Výsledky sú často viditeľné až s časovým odstupom alebo vôbec, pretože zdravotný stav je vážny, prípadne závisí od pacienta. Ak nechce zmeniť svoj životný štýl, oveľa lepšie mu nebude. Obdivujem každého, kto ide pracovať do výskumu, pretože tam dlho kráčate k dosť vzdialenému cieľu. Nemáte každodenný dobrý pocit z vyliečenia a ozdravenia. Na praktickej pediatrii pre deti a dorast sa mi páči, že sa k vám dostáva obrovské množstvo zdravých detí. Tiež môžete od bábätka ovplyvniť a pomôcť rodičom nastaviť lepšiu cestu, aby z ich ratolesti nevyrástlo „mekáčové“ dieťa či batoľa, ktoré je väčšinu času usadené do chodúľky. Považujem pediatriu za krásny a zmysluplný odbor.

Ako veľmi sa váš pohľad na pediatriu zmenil s príchodom vlastných detí?

Z teórie sa stala prax. Nechcem povedať, že by bezdetný pediater nebol dobrý. Ale s príchodom detí sa vo vás objaví väčšia empatia a tú detský lekár potrebuje. Ako rodič chápete, že keď na vás mamička zhurta spustí hneď medzi dverami ordinácie, nie je to preto, že má niečo proti vám. Má primárne strach. Nevie, ako svojmu dieťaťu pomôcť. Tú úzkosť dokážem pochopiť. Aj ja som dcére s kŕčmi volala záchranku o tretej ráno alebo mi pri dojčení zmodrelo dieťa, pretože sa začalo dusiť. Chápem ich obavy. Myslím, že množstvo nezhôd medzi rodičom a pediatrom sa dá vyriešiť komunikáciou a vzájomným pochopením. Rodičia sa boja a my ako lekári sme tu na to, aby sme ich upokojili. Samu ma prekvapilo, nakoľko je pediatria odbor pracujúci s rodičmi. Pri štúdiu som v predstavách mala len lekára a detského pacienta. Celé je to však založené na trojuholníku rodič, lekár a dieťa.

Chodíte s deťmi k pediatrovi?

Samozrejme. So svojimi deťmi dochádzam k výbornej kolegyni, s ktorou sme názorovo na rovnakej vlne, čo je nesmierne dôležité. Aj to učím účastníkov svojich kurzov. Snažím sa im vysvetľovať, že nemusia nutne chodiť k pediatrovi, ktorý je na ich ulici. Môžu si vybrať. Veľká časť mamičiek má o výchove a zdraví svojho potomka vlastné predstavy. Predtým taká rozmanitosť v predstavách nebola. Narodilo sa bábätko a rodičia z neho chceli vychovať zdatného a zdravého jedinca. Na kontroly nás doktori pozývali korešpondenčnými lístkami. Pediater povedal, že dieťa zaočkuje, a nikto sa nad tým toľko nezamýšľal.