Rozbiehal tímy napríklad v Izraeli, Srbsku, na Cypre aj Malte. Zbieral skúsenosti z Nemecka, na 11 mesiacov odišiel aj do Švajčiarska a 20 mesiacov strávil v Českej republike. Na konte má veľa krajín, ale i veľa úspechov a ešte viac zážitkov.
Philip Morris oslavuje 30. narodeniny na Slovensku. O vás vieme, že máte rovnako krásne výročie s firmou. Ako sa to celé začalo?
Je to veľmi zaujímavý príbeh, pričom vo firme som už 30 rokov. Išiel som na konkurz, na ktorý som nebol pozvaný. Síce som posielal žiadosť na inzerát, nevybrali ma. Stretol som však kamarátku v Košiciach, ktorá pracovala pre Philip Morris a spomínala mi, že je konkurz v Prahe. Tak som sadol na vlak. Začiatkom 90. rokov boli v móde ružové saká, biele ponožky, čierne topánky a tak som aj ja zobral svoje najlepšie modré sako a vybral som sa na pohovor. (smiech)
Neďaleko kancelárie bol bývalý Hotel Praha, bolo pol ôsmej ráno a vo vrecku som mal možno 300 korún. Musel som počkať, kým otvoria kanceláriu. Tak som si sadol do hotela, lenže nenechali ma len tak sedieť. Objednal som si raňajky...bol to pre mňa asi najdrahší chlieb s maslom a šunkou. A najlepšie na tom bolo, že peniaze som mal na cestu naspäť.
Ale zrejme to stálo za tu investíciu...
Určite.
A od raňajok ste sa ako dostali na pohovor?
Prišiel som na recepciu, povedal som, kto som a čo tu robím. Počkal som na riaditeľa, bol som medzi prvými. Posadil si ma, spýtal sa ma na meno, hľadal prihlášku. Ja vás tu ale nemám, hovorí. Na to mu vravím, že ani nemôže, lebo som nedostal pozvánku. Prekvapene sa na mňa pozrel, že ako som sa sem teda dostal. V tej svojej naivite som mu len odpovedal, že vlakom. Povedal mi však, že keď už som prišiel, že si ma vypočuje. Vypísal som formulár v angličtine, pritom som vtedy nevedel okrem „yes“ a „no“ nič iné.
Zostáva vám 84% na dočítanie.