Animátorka Katarína Kerekesová: Snažím sa počúvať svoje vnútorné dieťa

Kedy ste naposledy videli niečo krásne alebo niečo, čo sa vás nejakým spôsobom dotklo?

(Dlhšie rozmýšľa) Nie je to kategória klasického krásna, ale sledujem teraz s dcérou seriál Sex Education na jednej zo streamovacích služieb. Dlho som ho odmietala, ale musím povedať, že je naozaj rafinovaný. Dokázal nevtieravo do ľahko vyzývavého obsahu dostať veľké psychologické a spoločenské témy aj pre diváka tínedžera. A to všetko dokonca s humorom a pochopením.

Takže klasickú televíziu nepozeráte?

Veľmi málo. Vyhovuje mi vybrať si čas a rozsah sledovaného obsahu.

Zaujímavé, a pritom vy sama obsah aj pre televízne obrazovky vytvárate. Akým spôsobom hľadáte, čo by mohlo byť krásne pre iných, najmä pre deti?

Každý z nás má seba ako dieťa stále v sebe. Umelec, učiteľ aj manažér niekde na vysokom poste. Aj ja sa snažím obracať na svoje vnútorné dieťa a počúvať ho. Vyberám si to, čo ho nadchýna a oslovuje. Asi veľa autorov postupuje rovnako. Teda viem si predstaviť, že si niekto povie: toto sa bude páčiť ostatným, urobím to bez ohľadu na svoj záujem. Ale všeobecne asi platí skôr to, že hľadáme také témy, ktoré nás nadchýnajú naozaj so živým záujmom, akoby sme boli deťmi. Zvedavé, nadšené a schopné klásť prvotné otázky. Naše vnútorné dieťa je mierou toho, čo považujeme za krásne, hodnotné a podnetné. Mnohé témy sa mi, pravdaže, zjavujú aj prostredníctvom mojich vlastných detí.

Môže sa toto vnímanie vekom posúvať?

Určite. Jasné, že náš vnútorný svet a procesy, ktoré naň vplývajú, sa menia životnými okolnosťami. Názory na vzťahy, spoločnosť aj na seba samého v nás rastú a dospievajú. Keď som hovorila o tom inšpirujúcom dieťati, skôr som myslela spôsob prežívania, vnímanie sveta. Zvedavosť. Aj strach, neskúsenosť. Ale na druhej strane detské otvorené srdce, nepopísaný čistý list. To, čo sa neskôr pozakrýva zážitkami a nánosmi iných názorov, ktoré sme stretli, prebrali. Udalostí, ktoré okolo nás za tie roky prejdú. Hľadám stále v sebe detskú otvorenosť. Schopnosť prijať svet a všetky jeho súčasti so zvedavosťou a s otvorenou mysľou.

Ako prijalo okolie nápad urobiť seriál o kamarátkach, z ktorých jedna je nevidiaca?

Musím priznať, že Mimi a Lízu som začala robiť s veľmi malým očakávaním. Myslela som si, že to bude seriál pre úzky okruh divákov. Pre deti a rodičov, ktorí nie sú úplne mainstreamovo zameraní. Paradoxne musím povedať, že vo verejnoprávnej televízii boli reakcie veľmi dobré. Nápad urobiť animovaný seriál o nevidiacom dievčatku sa zdal výnimočný, zarezonoval v dramaturgii. Pretlačiť sme ho však museli, ale myslím, že aj vo vtedajšej STV si uvedomovali, že potrebujú vlastnú detskú animovanú tvorbu.