Pracovali ste v korporáte, potom študovali umenie a momentálne žijete väčšinu roka v Indii. Ako sa do pár rokov zmestí toľko dynamiky?
Áno, po maturite som istý čas strávila v Anglicku a potom dva roky v softvérovej firme ako administrátorka databázového programu. V istej chvíli som si však povedala, že na takúto prácu budem mať čas aj v päťdesiatke, ale teraz ma láka robiť to, čo som chcela odjakživa – umenie. Bolo však pre mňa ťažké dostať sa na vysokú školu výtvarného zamerania, pretože som študovala strednú ekonomickú školu. Tri roky som preto strávila na rôznych kurzoch na Slovensku aj v Česku.
Brali ste to ako prípravu na prijímacie skúšky?
Áno. Bolo to možno lepšie ako umelecká stredná škola, lebo som sa stretla s rôznymi nezávislými učiteľmi a uvedomila som si, že existujú rozličné spôsoby vyjadrovania v umení. Napokon ma prijali na FaVU (Fakulta výtvarných umění Vysokého učení technického v Brne). Odjakživa ma lákala maľba, ale bolo pre mňa dobré, že som si na škole vyskúšala rôzne iné druhy výtvarného umenia. Druhý ročník som strávila na stáži v Španielsku. Zamerala som sa tu už výlučne na maľbu a začala chodiť do plenérov na plážach. Bavilo ma to oveľa viac než práca v ateliéri.
A potom ste išli študovať výtvarné umenie do Indie. Prečo práve tam?
Mala som veľa priateľov, ktorí tam chodili, lebo ich táto krajina a jej filozofia fascinovali. Takisto ma lákalo dozvedieť sa viac o indickom a celkovo ázijskom umení. Priťahovala ma na tom tá prastará história a istá nepreskúmanosť. Aj v rámci Španielska som bola v Baskicku, pričom Baskovia patria k najstarším európskym obyvateľom. Do Indie som prišla s otázkou, prečo človek potrebuje vizuálne pretvárať svoje prostredie a okolie. Samozrejme, existuje na to množstvo odpovedí, umenovedných, antropologických či filozofických, ale mňa to lákalo spoznať priamo, práve prostredníctvom kultúry s takými starobylými koreňmi.
Poskytla vám India odpoveď?
Čiastočne. Pôvodne som si myslela, že mi na to postačí jeden semester, napokon som na tej škole strávila dva roky, pričom prvý polrok som sa len zorientúvala. Nebola som v turistickom meste, kde vám miestni predpripravia príjemné zážitky s akože spirituálnym rozmerom. Študovala som na škole v Barode, kde boli ľudia zo všetkých indických štátov, každý s iným kultúrnym zázemím. Nebolo to ako na FAVU, kde má človek partiu ľudí, s ktorou má podobné zázemie.
Čiže úplná „debublinizácia“.
Áno, a spočiatku to bolo náročné. Mali sme tam však profesorov, ktorí nám poskytovali úžasné konzultácie. V porovnaní s profesormi na univerzitách na Slovensku a v Česku sú asi päťkrát lepšie zaplatení, nemusia teda riešiť rôzne bočné kšefty
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.