Hoci je to len šesť rokov, zdá sa to už ako celá večnosť, keď médiami 5. januára prebehla správa o tom, že skolaboval pred svojím domom. Ani rýchla reakcia okoloidúceho a následné pokusy o oživenie záchrankou, nestačili.
Srdce Mariána Labudu dotĺklo a Slovensko prišlo o jeden z najpozoruhodnejších hereckých zjavov 20. storočia. On sám pritom z odchodu strach nemal, hovoril, že „smrťou človek o nič neprichádza. Smrť príde v absolútne pravý čas. Za ničím ti nemusí byť ľúto. Koniec.“ Pripomeňme si, čo všetko nám tu stihol zanechať.
Krajčír a farár v jednom
Marián Labuda sa narodil v Hontianskych Nemcoch na 26. výročie vzniku samostatného Československa, v roku, ktorý bol, paradoxne, posledným v živote štátu vzniknutého na jeho troskách. Ako si zaspomínal v rozhovore pre denník SME, bol tým dátumom (28. októbra) trochu rozmaznaný.
„Na moje narodeniny sa nešlo do školy, zavreli sa všetky obchody, továrne, bol deň pracovného pokoja, vyvesili sa štátne vlajky. Tam možno trochu pramenila moja namyslenosť, moje narodeniny totiž oslavovala celá republika! Bola to o to väčšia sláva, že som v ten významný deň mohol vyliezť spod pultu otcovho krajčírstva a obchodu, kde som prakticky celé detstvo vyrastal.“
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.