Kinami nedávno prebehli Vlny. Film, ktorý zachytáva, koľko odvahy a angažovanosti konkrétnych ľudí – v tomto prípade pražských zamestnancov Československého rozhlasu – bolo treba na to, aby sa 21. augusta 1968 obyvatelia dozvedeli, čo sa (v) ich krajine deje. Teda – aby fakty predbehli naservírovanú propagandu. 7. decembra navždy odišla žena, ktorá sa ten istý deň na vlastnú päsť rozhodla pre rovnako statočný skutok. Akurát sama za seba a tristotridsať kilometrov juhovýchodne.
Prvý raz bez cenzúry
Narodila sa ako Dagmar Rybárová 26. júna 1931 v Bratislave. Obaja jej rodičia boli krajčíri, ona zmaturovala s vyznamenaním na dievčenskom gymnáziu. Dilemu medzi štúdiom klavíra na konzervatóriu a vysokou školou ukončila svadba. Počas materskej dovolenky chodievala cvičiť do telocvične, kde ju počas nakrúcania reportáže náhodou objavil televízny štáb.
Atraktívnu blondínku bez váhania oslovili, či by si to neskúsila v televízii. Súhlasila a spomedzi desiatich adeptiek si ju vybrali na miesto moderátorky športového vysielania pre mládež. V roku 1965 prešla na spravodajstvo, priamo do Televíznych novín. Popri Blažene Kočtúchovej sa tak stala prvou slovenskou televíznou hlásateľkou.
Na obrazovke sa objavovala prakticky denne. Na tejto pozícii ju zastihol aj rok 1968. Patrila k veľkým fanúšičkám československej jari, osobne sa poznala aj s ikonou obrodného procesu – Alexandrom Dubčekom.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.
Zostáva vám 84% na dočítanie.