Čo je pravdy na tom, že pes, ktorý šteká, nehryzie?
Aké sú najčastejšie poruchy správania?
Čo je príčinou týchto porúch?
Predovšetkým nevhodné správanie majiteľov treba počas prechádzky. Venčíte psa na obojku a blíži sa k vám iný pes. Ten váš sa s ním chce „porozprávať“, ale vy ho prudko strhnete späť a obojok mu spôsobí bolesť. Keď to urobíte častejšie, pes si nespojí tento nepríjemný zážitok s vami, ale s pohľadom na iného psa - a začne byť na všetky ostatné agresívne. Ďalšou príčinou je nedostatočná socializácia, keď pes nie je zvyknutý na iné psy, preto sa ich bojí a zo strachu sa k nim správa agresívne. Príčinou tiež môže byť chronická bolesť. Je to podobné, ako keď človeka stále bolí chrbát alebo zle spí. Tiež je podráždený a nevrlý. Podobné je to u zvierat. Keď ku mne príde pes na konzultáciu správania, pošlem ho na vyšetrenie štítnej žľazy. Jej ochorenie totiž vyvoláva úzkosti, zvýšenú ustrašenosť a separačnú úzkosť. Potom je potrebné vylúčiť bolesť, a preto odporučím prehliadku u fyzioterapeuta.
Aká je typická agresia zo strachu?
Bojí sa dotykov pri vyšetrení v ordinácii a snaží sa ma uhryznúť do ruky. Inokedy zase nedostatočne socializovaný malý pes – napríklad jorkšírsky teriér – môže byť v parku agresívny napríklad na rotvajlera, pretože má strach, že ho chce veľké zviera zabiť.
Ale niekedy predsa útočí pes sám od seba, bez zjavnej príčiny...
To práve veľmi nie. Pes najskôr vysiela tzv. upokojujúce signály. Keď nereagujeme, šteká a hrozbu stupňuje. Zavrčí, dosť často sa naježí, vycerí zuby. A až potom zaútočí. Ale pes, ktorý z predchádzajúcich skúseností vie, že človek celú sériu varovných signálov nevníma, rovno útočí. To je najnebezpečnejšia strachová agresia. Typickým príkladom sú psy a deti.
Zostáva vám 83% na dočítanie.